Duch: Rozdiel medzi revíziami

* Aby sme otužili [[duch]]a, treba otužiť [[sval]]y. ([[Michel de Montaigne]])

* [[Boh]] vštepuje [[náboženstvo]] do [[duch]]a [[dôvod]]mi a do [[srdce|srdca]] [[milosť]]ou. ([[Blaise Pascal]])

* Boli dvaja, a zrazu je tu tretí [[človek]], nový [[duch]], celistvý, zavŕšený, ako ho ľudské [[Ruka|ruky]] nedokážu vytvoriť; nová [[myseľ]] aj nová [[láska]], až je to strašné... A niet nič vznešenejšie na [[svet]]e! ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]])

* [[Delenie|Deliť]] [[vec]]i na [[Hmota|hmotné]] a [[duch]]ovné je práve to, čo duchovný [[človek]] nerobí. ([[Pavel Kosorin]])

* Dobré [[Kniha|knihy]], ak sú skutočne dobre a múdro [[písanie|napísané]], sú cibrením [[duch]]a, [[pilník]]om súdnosti, [[masť]]ou na [[oko|oči]], [[lievik]]om [[múdrosť|múdrosti]], [[zrkadlo]]m cudzích [[myšlienka|myšlienok]] a [[čin]]ov, našich vlastných potom vodidlom. ([[Jan Amos Komenský]])

* [[duch|Duševná]] [[bolesť]] je horšia ako bolesť [[telo|telesná]]. ([[Publilius Syrus]])

* [[Človek]] len [[výdrž|nevydrží]]; on [[prevládnutie|prevládne]]... pretože má [[duša|dušu]]. [[Duch]]a [[schopnosť|schopného]] [[súcit]]u a [[obetovanie|obetovania]] a [[výdrž]]e. ([[William Faulkner]])

* [[existencia|Existujú]] [[víťazstvo|víťazstvá]] [[duch]]a. Niekedy, aj keď [[prehra|prehráš]], víťazíš. ([[Elie Wiesel]])

* Hoci [[vplyv]] [[minulosť|minulosti]] na [[život]] je veľmi silný, [[človek]] ho silou svojho [[duch]]a môže [[zmena|zmeniť]]. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])

* Je ťažšie ovládať [[duch]]a, ako trýzniť telo... ([[Ignác z Loyoly]])

* Je veľké [[nešťastie]], keď [[človek]] nemá dosť [[duch]]a, aby [[hovorenie|hovoril]] dobre, a nemá dosť [[rozum]]u, aby [[mlčať|mlčal]]. ([[Jean de La Bruyere]])

* [[Jedna|Jeden]] za [[duch]]om, [[dva|druhý]] za [[brucho]]m. ([[Slovenské príslovia]])

* [[jedna|Jediným]] [[učiteľ]]om hodným toho [[meno|mena]] je ten, ktorý vzbudzuje [[duch]]a [[sloboda|slobodného]] [[myslenie|premýšľania]] a [[rozvíjanie|rozvíja]] [[cit]] osobnej [[zodpovednosť|zodpovednosti]]. ([[Jan Amos Komenský]])

* Keď po nejakej [[vec]]i [[túžba|túžime]] alebo sa o ňu [[usilovnosť|usilujeme]], [[zaoberanie|zaoberáme]] sa v [[duch]]u jej [[dobro|dobrými]] [[strana|stránkami]]; len čo sa k nej [[dosiahnutie|dostaneme]], zaoberáme sa iba tými [[zlo|zlými]]. ([[Jonathan Swift]])

* [[Kniha]] je [[základ]]om [[poznanie|poznania]], [[učiteľ]]om [[vek]]ov, [[vládca|vládcom]] [[kráľovstvo|kráľovstva]] [[duch]]a. ([[Lucius Annaeus Seneca]])

* [[kniha|Knihy]] majú byť [[náradie|náradím]], ktoré by [[okrasa|krášlilo]] [[dom]], nemajú byť cenným [[tovar]]om, ale majú byť [[potrava|potravou]], čo živí [[duch]]a. ([[Francesco Petrarca]])

* Kto [[myslenie|nemyslí]] na svoj [[duch]]ovný [[prospech]], nemôže prospievať druhým. ([[Pavel Kosorin]])

* Kto [[Strata|stratí]] [[zdravie]] , stratí veľa , kto stratí [[priateľ]]a, stratí viac, ale kto stratí [[duch]]a, stratí [[všetko]]. ([[Španielské príslovia]])

* [[Kvet]]iny sú milostným [[vyjadrenie|vyjadrením]] [[duch]]a [[príroda|prírody]]. ([[Bettina von Arnim]])

* [[Láska]] je maximálna [[koncentrácia]] [[duch]]a na [[jedna|jediný]] [[predmet]]. ([[Denis Diderot]])

* [[Láska]] medzi [[muž]]om a [[Žena|ženou]], je [[Sloboda|slobodná]] a bez [[strach]]u. Má na nej rovnakú účasť [[telo]] i [[duch]]. Nepreháňa v idealizme, lebo sa zveruje aj telu. Ale ani telo ju veľmi nesputnáva, lebo svojho sa domáha aj [[idealizmus]]. ([[Bertrand Russell]])

* [[Láska]] uberá z [[duch]]a tým, ktorí ho majú, a dodáva ho tým, ktorí ho nemajú. ([[Denis Diderot]])

* Len malý [[rozum]] a ničotný [[duch]] pýšia sa [[Skepticizmus|skeptizmom]] ako [[Móda|módnym]] [[oblek]]om a honosia sa ním ako záslužným [[čin]]om. ([[Vissarion Grigorievič Belinskij]])

* [[Ľudia]] sa spytujú, či je kto [[smelosť|smelý]], [[bohatstvo|bohatý]], [[krása|pekný]], [[šikovnosť|šikovný]], alebo či je dobrý [[spisovateľ]], dobrý [[spevák]], dobrý [[pracovník]]; ale či je [[chudoba|chudobný]] [[duch]]om, [[trpezlivosť|trpezlivý]] a tichý, [[nábožnosť|nábožný]] a [[bohabojnosť|bohabojný]], o tom málokto hovorí. ([[Tomáš Kempenský]])

* [[Ľudia|Ľudí]] robí [[výrečnosť|výrečnými]] [[nadšenie]] a [[sila]] [[duch]]a. ([[Marcus Fabius Quintilianus]])

* [[Milovanie|Milujte]] [[Krása|krásu]], vzlet, vysoké [[Myseľ|mysle]], [[Sloboda|slobodu]] [[duch]]a, [[čin]]y neodvislé. ([[Svetozár Hurban-Vajanský]])

* Mojou najlepšou [[obrana|obranou]] proti všetkým [[intriga|intrigám]] a úskokom [[nepriateľ]]a je [[duch]] [[radosť|radosti]]. ([[František z Assisi]])

* [[Muž]] má takú [[cena|cenu]], ako jeho [[kravata]]. Kravata, to je on sám, ňou [[odhalenie|odhaľuje]] svoju [[podstata|podstatu]], ňou prejavuje svojho [[duch]]a. ([[Honoré de Balzac]])

* My chytili sme sa do [[služba|služby]] [[duch]]a a preto prejsť musíme [[cesta|cestu]] [[život]]a tŕnistú. ([[Ľudovít Štúr]])

* [[klesanie|Neklesaj]] na [[duch]]u, ani v zlých [[pomer]]och: maj [[nádej]] - len tá nás neopustí ani v [[smrť|smrti]]. ([[Marcus Porcius Cato]])

* [[Milovanie|Nemiluj]] [[kniha|knihy]], aby si si nimi [[ozdoba|ozdobil]] svoj [[príbytok]], ale preto, aby si nimi vyzdobil [[srdce]] i [[duch]]a. ([[Jan Patočka]])

* Nič zo stvorených [[vec]]í nemôže spôsobiť v [[Duch|duši]] takú radosť ako [[Svätý Duch|Duch Svätý]]. ([[Ignác z Loyoly]])

* [[písmeno|Písmená]] sú [[slovo|slová]], nimi hovorí [[hmota]] k [[duch]]u. ([[Alphonse de Lamartine]])

* Poľudšťovanie [[zviera]]ťa ja hlboké [[nedorozumenie]] a [[hriech]] proti [[duch]]u svätému [[príroda|prírody]]. [[Pes]], ktorý by sa podobal [[človek]]u, by bol [[monštrum]]. ([[Miloš Kopecký]])

* Poznávanie [[Pravda|pravdy]] je [[zdravie]] ľudského [[duch]]a. ([[René Descartes]])

* Pravé a dokonalé [[priateľstvo]] znamená spojiť veľa vecí a [[telo|tiel]] do jedného [[srdce|srdca]] a jediného [[duch]]a. ([[Pytagoras]])

* Pri [[rozjímanie|rozjímaní]] je náš [[duch]] akoby v [[záhrada|záhrade]]. Keď z nej [[odchod|odchádza]], na konci rozjímania, vezme si so sebou niekoľko [[myšlienka|myšlienok]] - [[kvet]]ov, aby sa po celý [[deň]] utešoval ich príjemnou [[vôňa|vôňou]]. ([[František Saleský]])

* Rehoľný [[život]] nemôže byť [[pokoj]]ný, musí byť vždy v [[kríza|kríze]], pokiaľ má byť započúvaný do [[hlas]]u [[Duch]]a. ([[Peter Hans Kolvenbach]])

* [[Rodič]]ia [[odovzdanie|odovzdávajú]] pri [[splodenie|splodení]] [[dieťa]]ťa [[chromozóm]]y, ale nevdýchnu [[duch]]a. ([[Viktor Frankl]])

* [[Samota]] nemusí byť [[zlo|zlá]], ak má [[človek]] o čom [[myslenie|premýšľať]]. [[Duch]]ovný [[život]] samotu veľmi [[naplnenie|vypĺňa]]. ([[František Mikloško]])

* [[Sila]] [[duch]]a sa [[poznanie|pozná]] podľa jeho [[veselosť|veselosti]]. ([[Ninon de l'Enclos]])

* Skôr [[duch]]a [[Modlitba|modlitby]] ako [[dĺžka|dlhé]] modlitby. ([[Andrej Dermek]])

* So skutočnou láskou je to ako s [[duch]]mi. Každý o nich [[Rozhovor|hovorí]], ale kto ich videl? ([[François de La Rochefoucauld]])

* Špecifický [[znak]] ľudského [[duch]]a je [[kontinuita]]. ([[Ján Kalinčiak]])

* [[Šťastie|Šťastný]] [[život]] si [[stavba|staviame]] na [[duch|duševnom]] [[pokoj]]i. ([[Marcus Tullius Cicero]])

* [[Štúdium]] mi bolo najúčinnejším [[prostriedok|prostriedkom]] proti omrzelosti [[život]]a, môj [[duch]] sa nikdy nezachmúril tak, aby ho [[hodina]] [[čítanie|čítania]] nerozjasnila. ([[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu]])

* Tie najlepšie [[nápoj]]e [[lis]]uje [[Boh]] z [[Ovocie|ovocia]] [[Duch]]a. ([[Pavel Kosorin]])

* [[Ticho|Mlčanie]] je také nabité potencionálnou [[múdrosť]]ou a [[duch]]om, ako neopracovaný kus [[mramor]]u ťarchavý veľkou [[Socha|sochou]].([[Aldous Huxley]])

* U [[mladosť|mladých]] [[žena|žien]] nahradzuje [[krása]] ducha, u [[staroba|starých]] [[duch]] krásu. ([[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu]])

* [[usilovnosť|Usilujme]] sa o takú [[sloboda|slobodu]] [[duch]]a, že keď nás niekto vyruší v [[pobožnosť|pobožnosti]], vieme pobožnosť [[prerušenie|prerušiť]] s [[veselosť|veselou]] [[tvár]]ou. Kto takúto slobodu nemá, [[ukazovanie|ukazuje]], že ho to mrzí a ponosuje sa. ([[František Saleský]])

* V [[duch]]ovnom [[život]]e nejde o to dostať sa ďalej, ale dostať sa [[blízkosť|bližšie]] - bližšie k [[Boh]]u. ([[Pavel Kosorin]])

* V [[pätnásť|pätnástich]] [[rok]]och sa môj [[duch]] zaoberal [[štúdium|štúdiom]]. V [[tridsať|tridsiatke]] som nadobudol pevné [[názor]]y. V [[štyridsať|štyridsiatke]] som [[ukončenie|prestal]] [[pochybnosť|pochybovať]]. V [[päťdesiat]]ke som [[poznanie|poznal]] [[vôľa|vôľu]] [[nebo|nebies]]. V [[šesťdesiat]]ke bolo moje [[ucho]] [[spoľahlivosť|spoľahlivým]] [[nástroj]]om na [[prijatie|prijímanie]] [[pravda|právd]]. V [[sedemdesiat]]ich môžem [[nasledovanie|nasledovať]] [[túžba|túžby]] môjho [[srdce|srdca]] bez toho, aby som porušoval akékoľvek [[pravidlo|pravidlá]]. ([[Konfucius]])

* V [[zdravie|zdravom]] [[telo|tele]] zdravý [[duch]]. ([[Juvenalis]])

* [[veľkosť|Veľká]] [[láska]] je už polovičné [[šialenstvo]] [[duch]]a. ([[Ambrogio Sto]])

* Vo všetkých [[vec]]iach si zachovaj [[Sloboda|slobodu]] [[duch]]a a sleduj, kam ťa duch vedie. ([[Ignác z Loyoly]])

* [[Výzbroj|Vyzbrojuj]] sa [[poznatok|poznatkami]] [[duch]]a a nikdy sa neprestaň [[učenie|učiť]], lebo [[život]] bez [[náuka|náuky]] sa takmer [[podoba|podobá]] [[smrť|smrti]]. ([[Marcus Porcius Cato]])

* [[Vzduch]] - [[boh|boží]] [[duch]]. ([[České príslovia]])

* Zachovaj si vo všetkých veciach slobodu [[duch]]a. V ničom nedbaj na [[človek|ľudské]] ohľady, ale zachovaj si ducha vnútorne slobodného, aby si stále mohol [[práca|robiť]] aj opak toho, čo druhí. Nenechaj sa zastaviť nijakou [[prekážka|prekážkou]], aby si si ustrážil slobodu [[duch]]a. ([[Ignác z Loyoly]])

* [[Zmysel (význam)|Zmysel]] [[láska|lásky]] je [[zhodnosť|zhoda]] [[duch|duše]] a [[telo|tela]], nie ich [[rovnakosť]]. ([[Arión]])

* [[život|Žiť]] podľa [[duch]]a značí [[riadenie|riadiť]] [[myšlienka|myšlienky]], [[slovo|slová]] a [[skutok|skutky]] nie podľa ľudských [[kritérium|kritérií]], ale podľa [[kresťan]]ských [[pravda|právd]].