Friedrich Nietzsche: Rozdiel medzi revíziami

== Prisudzované výroky ==

{{prisudzované}}

 

* [[Abrahám]] pre nás je najvýznamnejšou [[človek|osobou]] [[dejiny|dejín]], gréckych i nemeckých. Bez neho by sa nestalo to, čo sa stalo...

* [[Advokát]]i zločincov sú zriedka natoľko [[umelec|umelci]], aby [[krása|krásnu]] hrozivosť [[čin]]u obrátili v [[prospech]] jeho [[pôvod]]cu.

* Ako? Veľký [[muž]]? Ja vidím iba [[herec|herca]] svojho vlastného [[ideál]]u.

* Akonáhle sa [[človek]] rozhodne uzavrieť aj tomu najlepšiemu proti argumentu, je to [[znamenie]] [[sila|silného]] [[charakter]]u. Teda [[príležitosť|príležitostnou]] [[vôľa|vôľou]] k [[hlúposť|hlúpostiam]].

* Byť vzdelaný znamená nedať na sebe poznať, aký úbohý a hrozný [[človek]] je, aký je dravý v nenásytnosti a sebeckosti.

* [[Boh]] je mŕtvy a vy ste ho zabili! Ako sa utešíme? Zavliekli ste ho do svojich chrámov a tam ste ho zabili!

* Cez [[hudba|hudbu]] majú vášne rozkoš zo seba samých.

* [[Človek]] nechová [[nenávisť]], pokiaľ si niekoho necení, ale až potom, keď si ho cení rovnako ako seba alebo viac.

* Čo je pre [[človek]]a [[opica]], [[výsmech]] alebo bolestná [[hanba]]?

* Čo v [[človek]]u je, sa začne prezradzovať, až keď slabne jeho [[talent]].

* Čo ťa [[zabitie|nezabije]], to ťa [[sila|posilní]].

* [[Diabol]] má tú najširšiu vyhliadku na [[Boh]]a. A preto sa od neho drží tak ďaleko. Diabol, ako najstarší [[priateľ]] [[poznanie|poznania]].

* Divoch je vyliečením [[človek]]a z [[kultúra|kultúry]].

* [[Duša]], ktorá vie, že je [[milovanie|milovaná]], avšak sama nemiluje, prezrádza svoju usadeninu. Čo je v nej najhlbšie, vyplaví sa na [[povrch]].

* Ešte [[nikdy]] neexistoval [[človek]], ku ktorému by sa menej hodilo [[slovo]] skľúčený.

* Geniálny [[človek]] sa nedá zniesť, pokiaľ nemá ku [[genialita|genialite]] ešte aspoň dvoje: [[vďačnosť]] a [[čistota|čistotnosť]].

* [[História]] je zbierka mravoučných báchoriek alebo zmes [[rozprávanie|rozprávaní]] a slávnostných žvástov.

* [[Hovorenie|Hovorí]] [[sklamanie|sklamaný]]: „[[Čakanie|Čakal]] som ohlas a počul som len [[chvála|chválu]].“

* Ideš k [[žena|ženám]]? Nezabudni na [[bič]]!

* Je to aj naše [[dielo]]!... Buďme naň hrdí.

* Je veľmi decentné, že [[Boh]] sa učil grécky, keď sa chcel stať [[spisovateľ]]om. A tiež, že sa to [[učiť sa|nenaučil]] lepšie.

* Jeden hľadá [[pôrod]]nú babu pre svoje [[myšlienka|myšlienky]] a druhý niekoho, komu by pomohol. Tak vzniká dobrý [[rozhovor]].

* [[Ježiš Kristus|Ježiš]] hovoril svojim [[žid]]om: „[[Zákon]] bol pre pacholkov, [[milovanie|milujte]] [[Boh]]a, ako ho milujem ja, ako jeho [[syn]]. Čo je nám božím synom po [[morálka|morálke]]."

* Každým rastom do výšky a veľkosti rastie človek tiež do hĺbky a hrôzy - jedno nemáme chcieť bez druhého - alebo skôr: čím dôkladnejšie chceme jedno, tým dôkladnejšie dosahujeme druhé.

* Keď [[hľadieť|hľadíš]] do [[priepasť|priepasti]], aj priepasť hľadí do teba.

* Kto dosiahne svoj [[sen|ideál]], ten ho práve tým [[krok|prekročí]].

* Kto pre svoju dobrú [[povesť]] ešte nikdy [[obeta|neobetoval]] seba?

* [[Láska]] nie je [[slepota|slepá]], hoci aj býva oslepená [[Oheň|ohňom]], ktorý sama vyvoláva.

* [[Manželstvo]] je [[obdobie]] [[človek|ľudskej]] [[existencia|existencie]], keď je [[žena]] [[šťastie|šťastná]] a [[muž]] ženatý.

* [[Morálka]] je stádny [[inštinkt]] u jednotlivca.

* [[Myšlienka]] na samovraždu je silný útešný [[prostriedok]]. [[Človek]] s ňou prežije hociktorú zlú [[noc]].

* Na [[svet]]e je jedna jediná [[cesta]], po ktorej nemôže [[chodenie|ísť]] nikto okrem teba.

* Najlepší [[prostriedok]], ako [[Začiatok|začať]] každý [[deň]] [[Dobro|dobre]], je hneď po [[Zobudenie|zobudení]] [[Myšlienka|myslieť]] na to, či môžem aspoň jednému [[človek]]u urobiť [[radosť]].

* Nie [[láska]] k [[človek|ľuďom]] ale bezmocnosť ich lásky k ľuďom bráni [[dnes]] [[kresťan]]om nás – upaľovať.

* Nie to, že si ma [[klamanie|oklamal]], ale to, že ti už neverím, mnou otriaslo.

* Počujeme iba tie [[otázka|otázky]], na ktoré vieme dať [[odpoveď]].

* Pomätenosť je u jednotlivcov [[vzácnosť]]ou. Ale u skupín, strán, [[národ]]ov a [[čas]]ov poriadkom.

* [[Poznanie]] by nás lákalo oveľa menej, keby na [[cesta|ceste]] k nemu nebolo treba prekonávať toľko hanby.

* [[Prekážka]] je stimulom vôle k [[moc]]i.

* [[Rok]] treba [[ticho|mlčať]], aby sa [[človek]] odnaučil tárať a naučil sa [[Rozhovor|hovoriť]].

* Rovnaké afekty sú u [[muž]]ov a [[žena|žien]] predsa len odlišné tempom. Preto si muž a žena neustále nerozumejú.

* [[Smelosť]], ktorá [[útok|útočí]], ubíja ešte aj [[smrť]], keď vraví: „Bol toto [[život]]? Dobre! Ešte raz!“.

* [[strach|Strašidelné]] [[zážitok|zážitky]] vnucujú [[otázka|otázku]], či ten, kto ich prežíva, nieje niečím strašidelný.

* [[Svet]] vzniká a zaniká, ale nikdy nezačal vznikať a neprestane zanikať.

* [[Štát]]u záleží nie na [[pravda|pravde]], ale vždy len na pravde pre neho užitočnej, buď je to pravda, polopravda alebo [[omyl]].

* „To som spravil ja“ – hovorí moja [[pamäť]], „To som nemohol urobiť ja“ – hovorí moja [[hrdosť]] a zostáva neoblomná. Na[[koniec]] – pamäť ustúpi.

* [[Učenie|Učiť]] sa nevidieť seba je nutné, aby sme mohli [[videnie|vidieť]] mnoho [[vec]]í.

* V pravej [[láska|láske]], [[duša]] prekrýva [[telo]].

* Veľa o sebe [[rozprávanie|rozprávať]] môže byť aj prostriedkom ako sa dobre skryť.

* [[Všetko]], čo [[vznik]]á, je cenné tým, že to zaniká.

* [[Východ]] a [[Západ]] sú čiary kriedou, ktoré nám niekto kreslí pred [[oko|oči]], aby zmiatol našu [[zbabelosť]].

* Z [[láska|lásky]] k ľuďom [[človek]] občas objíme niekoho ľubovoľného (pretože nemôže objať všetkých), ale práve to nesmie onomu ľubovoľnému prezradiť.

* [[zlo|Zle]] pozoroval [[život]] ten, kto nevidel [[ruka|ruku]], ktorá chráni tak, že zabíja.

* Žeby môj [[život]] predsa len nebol úplne k ničomu?

* [[Život|Žiť]] s [[človek|ľuďmi]] je ťažké preto, lebo je veľmi ťažké [[Ticho|mlčať]].*

 

* Je jednoduché zmeniť [[svet]], stačí zošalieť. - neznámy autor o Nietzschem

* „Každý, kto toto [[počuť|počul]], začudoval sa nad tým [[otázka|pýtajúc]]: Čo z tohto [[dieťa]]ťa bude? [[Ruka]] [[pán]]a, ochraňuj ho.“ - verš z biblie, ktorý mu vybral jeho otec, kňaz, pri Friedrichovom krstení. Daný verš sa ale mimochodom v biblii vôbec nenachádza.