Albert Einstein: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vasiľ (diskusia | príspevky)
d Posledné úpravy používateľa 88.212.37.69 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava 178.41.31.64
- zbytočná šablóna; - zkratka jazyka; jeden zoznam namiesto niekoľkých nespojených
Riadok 16:
 
* [[Boh]] [[hrať|nehrá]] [[Kocky (hra)|kocky]].
::** V liste [[Max Born]]-ovi (12. december 1926); citovaný v knihe: The Life and Times''
::** ''Podobné: Boh nehrá kocky s univerzom.''
 
* [[Človek]], čo má [[radosť]] z toho, ak mašíruje v [[zástup]]e a šíku pri vyhrávaní [[hudba|hudby]], je hodný [[opovrhnutie|opovrhovania]]: Dostal [[omyl]]om svoj veľký [[mozog]], [[miecha]] by mu bola celkom stačila.
::** ''Myšlienky a názory, s. 10''
 
* Zdá sa mi že [[idea]] osobného [[boh]]a je antropologický [[koncept]], ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú [[Vôľa|vôľu]] alebo [[cieľ]] mimo ľudskej [[Sféra|sféry]]... [[Veda]] bola [[obvinenie|obvinená]] z podrývania [[Morálka|morálky]], ale toto obvinenie je [[Nespravodlivosť|nespravodlivé]]. Ľudské [[Etika|etické]] [[správanie]] by malo byť [[Založenie|založené]] na [[Pochopenie|pochopení]], [[Vzdelanie|vzdelaní]] a sociálnych [[Väzba|väzbách]] a [[Potreba|potrebách]]; žiadny [[Náboženstvo|náboženský]] [[základ]] nie je potrebný. [[Človek]] by na tom bol dosť [[Bieda|biedne]], keby musel byť [[Ovládanie|ovládaný]] [[strach]]om z [[trest]]u a [[nádej]]ou na [[Odmena|odmenu]] po [[Smrť|smrti]].<ref>New York Times Magazine: ''Religion and Science''. [[deň:9. november|9. november]] 1930.</ref>
* Žiadne [[peklo|pekelné]] [[stroj|stroje]], iba jasná [[myšlienka]] a nenásilná aplikácia.
 
:: ** O Shrödingerovej verzii kvantovej mechaniky v liste P. Ehrenfestovi (12.4.1926)
* Žiadne [[peklo|pekelné]] [[stroj|stroje]], iba jasná [[myšlienka]] a nenásilná aplikácia.
:: O Shrödingerovej verzii kvantovej mechaniky v liste P. Ehrenfestovi (12.4.1926)
 
== Prisudzované výroky ==
Řádek 42 ⟶ 39:
 
* Čím viac sa [[človek]] [[pokus|pokúša]] vyhnúť [[utrpenie|utrpeniu]], tým viac [[trpieť|trpí]], pretože ho začínajú [[mučenie|mučiť]] nepodstatné alebo bezvýznamné [[vec]]i.
 
* [[Čas]] je iba [[ilúzia]].
 
Řádek 52 ⟶ 48:
 
* [[Fantázia]] je [[dôležitosť|dôležitejšia]] ako [[poznanie]].
** Imagination is more important than knowledge. (angl.)
 
== H ==
Řádek 66 ⟶ 62:
 
* Iba život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to. .<ref>{{Perly|125}}</ref>,<ref name="cm">{{cmudrosti}}</ref>
 
* [[Isaac Newton]], prepáč mi, neprišiel som aby som ťa zhodil z [[piedestál|piedestálu]] najvyššej [[múdrosť|múdrosti]], to predsa nemôže nikto; prišiel som, aby som ťa ešte viac [[oslava|oslávil]]. Ty si našiel jedinú existujúcu [[cesta|cestu]], ktorá bola v tvojom [[čas|čase]] možná, a ktorú okrem teba nikto nevidel. Pojmy, ktoré si vytvoril sú ešte aj teraz v našom čase platné a unikátne, aj keď vieme, že ich možno doplniť, rozšíriť, pretože máme k dispozícii také nástroje [[myslenie|myslenia]], ktoré tvoja [[doba]] ešte nemohla poznať.
 
Řádek 93 ⟶ 88:
 
* Málokto je [[schopnosť|schopný]] nevzrušene a [[nahlas]] [[prejavenie|prejaviť]] [[názor]], ktorý je v [[protiklad]]e s [[predsudok|predsudkami]] ostatných: [[väčšina]] [[ľudia|ľudí]] sa k takémuto názoru ani [[práca|nedopracuje]].<ref name="hodnoty">EXLEY, HELEN: ''Večné hodnoty''. Bratislava: Slovart, 2005. ISBN 80-8085-025-9</ref>
 
* [[Mier]] nemôže byť udržovaný [[násilie|násilím]], môže byť dosiahnutý len [[porozumenie|porozumením]].
 
* Moje [[ideál]]y, ktoré mi vždy [[žiara|žiarili]] na [[cesta|cestu]] a znova a znova ma napĺňali radostnou odvahou [[žitie|žiť]], boli [[láskavosť]], [[krása]], a [[pravda]]... [[prázdnota|Prázdne]] [[cieľ|ciele]] ľudského [[úsilie|úsilia]] - [[majetok]], povrchný [[úspech]], [[prepych]] - sa mi vždy videli opovrhnutiahodné.<ref name="hodnoty">EXLEY, HELEN: ''Večné hodnoty''. Bratislava: Slovart, 2005. ISBN 80-8085-025-9</ref>
 
* [[Muž]] sedí s krásnym [[dievča]]ťom [[hodina|hodinu]], ale zdá sa to menej ako [[minúta|minútu]]. Ale povedzte tomu istému mužovi, aby sedel na horúcich [[kachle|kachliach]] minútu, je to dlhšie ako hodina. To je [[relativita]].
 
Řádek 103 ⟶ 95:
 
* Načo [[sto]]? Veď keby som sa [[mýliť sa|mýlil]], stačil by aj [[jedna|jeden]].
** ''Why 100? If I were wrong, one would have been enough.'' {{eng}}
::** Reakcia na brožúru nazvanú ''100 autorov proti Einsteinovi'' (''100 Authors Against Einstein'')
* Na to, aby ste odovzdali [[daň]]ové priznanie, musíte byť [[filozof]]om, pre [[matematik]]a je to príliš ťažké.
* Najdôležitejšia otázka, ktorú si [[človek]] môže položiť, znie: Je [[vesmír]] [[priateľ|priateľský]]?
Řádek 110 ⟶ 102:
* Najnepochopiteľnejšie na našom [[vesmír]]e je to, že je pochopiteľný.
* Najrozumnejšia [[forma]] [[výchova|výchovy]] je [[príklad]].
 
* Nech sú [[Dobro|dobrí]] a [[Spravodlivosť|spravodliví]] [[človek|ľudia]] akíkoľvek, už len kvôli nim sa oplatí [[Život|žiť]].
* Nechci byť [[človek]]om, ktorý je [[úspech|úspešný]], ale buď človekom, ktorý za niečo stojí.<ref>Porovnaj: EXLEY, HELEN: ''Večné hodnoty''. Bratislava: Slovart, 2005. ISBN 80-8085-025-9</ref>
Řádek 170 ⟶ 161:
* Väčšina [[ľudia|ľudí]] si [[myslenie|myslí]], že intelekt robí veľkého [[vedec|vedca]]. Nemajú [[pravda|pravdu]]. Robí to [[charakter]].
* [[Viera]] bez [[vedy]] je [[slepota|slepá]] a veda bez viery je [[krívanie|chromá]].
 
* Veľké [[osobnosť|osobnosti]] vždy narážali na [[odpor]] priemerných [[ľud|ľudí]]. Priemerná osobnosť nie je [[schopnosť|schopná]] rozumieť [[človek]]u ktorý odmietol [[slepota|slepo]] sa držať konvenčných [[zvyk]]lostí a namiesto toho sa rozhodol vyjadrovať svoj [[názor]] [[odvaha|odvážne]] a [[úprimnosť|úprimne]].
** ''Great spirits have always encountered opposition from mediocre minds. The mediocre mind is incapable of understanding the man who refuses to bow blindly to conventional prejudices and chooses instead to express his opinions courageously and honestly.'' {{eng}}
 
* [[Viera]], že [[bezpečnosť]] [[národ]]a sa da dosiahnuť zbrojením, je osudnou [[irónia|iróniou]].
 
Řádek 189 ⟶ 178:
 
* Takže [[Albert Einstein|Einstein]] sa [[mýliť sa|mýlil]], keď [[hovorenie|povedal]] „[[Boh]] [[hrať|nehrá]] [[kocky (hra)|kocky]].“ [[Uvažovanie]] o [[čierna diera|čiernych dierach]] nasvedčuje, že Boh nielenže hrá kocky, ale občas ich [[hádzať|hádže]] aj tam, kde ich nikto nemôže [[videnie|vidieť]]. ([[Stephen Hawking]])
::** Hawkingova reakcia na Einsteinov výrok „Boh nehrá kocky.“ v Information Loss in Black Holes, Júl 2005
 
* Einstein povedal „[[Boh]] s nami nehrá [[kocky (hra)|kocky]].“ Mal pravdu. Boh nás nechal lúštiť krížovky. (Philip Gold)
 
* Nasledujúce generácie len ťažko budú môcť uveriť, že takýto človek z mäsa a kostí vôbec niekedy mohol existovať na našej planéte.
** ''Generations to come, it may be, will scarcely believe that such a one, as this, ever in flesh and blood walked upon this earth.'' {{eng}}
::** O [[Móhandás Karamčand Gándhí]], júl 1944
 
== Referencie ==