Ľudovít Štúr

slovenský národný buditeľ

Ľudovít Štúr (* 1815 – † 1856) bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia.

Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr
slovenský národný buditeľ
Narodenie 28. október 1815
Uhrovec, Slovensko

Úmrtie 12. január 1856
Modra, Slovensko

Potvrdené výrokyUpraviť

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:

Nauka reči SlovenskejUpraviť

  • Mekkuo „l“ len u daktorích a málo Slovakou je v običaji a už aj tam pomalí zakapáva, odkjal ako aj preto že je zvuk pre svoju velkú rozťeklosť ňepríjemní a ďeťinskí v čistej Slovenčiňe lepšje keď sa viňehá.
  • Ňezabudňime ňikdi aňi na vďačnosť, ktorú sme pracovitjemu a umnjemu Českjemu kmenu povinní; on nás v hliveňí našom opatruvau a nás k životu viššjemu svojimí duchovnimí plodamí pripravuvau, preto vďačnosť naša nach vždi ostaňe k ňemu svježa a vrúcna v srdcach naších.
  • V našej reči ňjet žjadneho „y.“
  • Ako národ Slovanskí je nad inšje národi kmenovití, tak aj reč Slovanská je hlavňe narečná a muože sa bezpečňe pre svoju ňekoňečnú bohatosť, pre svoju rozvitosť a rozmaňitosť nazvať rečou reči.
  • Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle." Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848 https://bratislava.sme.sk/c/3646558/sturova-rec-na-uhorskom-sneme.html
  • Tým nie je ešte povedané, že potom, keď sa ruština stane všeobecným literárnym jazykom slovanským, nemalo by sa v literatúre jednotlivých kmeňov nič písať, najmä v poézii atď., ale nemôžeme predsa pri jednotlivých literatúrach zotrvávať, veď čímže sa napríklad preukázať môže literatúra dánska po boku nemeckej? Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2
  • Pozdvihnite dlho skľúčené srdcia svoje, Slovania, a s pomocou Božou odvahu naberte k činom! Jalová je však každá márnomyseľnosť nacionálna, ktorá nijaký hlbší zárod nemá v sebe. O ľudstvo ide koniec-koncov, ktorého údmi sme my spolu so všetkými ostatnými národmi. Ľudovít Štúr,, Slovanstvo a svet budúcnosti https://zlatyfond.sme.sk/dielo/359/Stur_Slovanstvo-a-svet-buducnosti/2

Prisudzované výrokyUpraviť

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov, ktorých autorstvo je prisudzované dotyčnej osobe:

Povedali oUpraviť

Táto sekcia obsahuje zoznam citátov o dotyčnej osobe od iných ľudí:

Iné projektyUpraviť

  •   Wikizdroj ponúka pôvodné diela od alebo o Ľudovít Štúr
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít Štúr
  •   Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa Ľudovít Štúr