János Esterházy
maďarský menšinový politik v Československu a Slovenskej republike, poslanec česko-slovenského parlamentu a Snemu Slovenskej republiky
János Esterházy alebo Ján Esterházi (* 1901 – † 1957) bol česko-slovenský politik maďarskej národnosti.
 česko-slovenský politik | |
|---|---|
| Narodenie | 14. marec 1901 Veľké Zálužie, Rakúsko-Uhorsko
|
| Úmrtie | 8. marec 1957 Mírov, Česko-Slovensko |
Potvrdené výroky
upraviťTáto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:
- My Maďari máme prvoradú povinnosť, aby sme za pomoci iných rozbíjali republiku a tým vo vnútri i navonok dokázali, že česko-slovenská jednota neexistuje.
- Esterházyho správa do Budapešti o rokovaní s HSĽS - OL, 11. marec 1938.[1]
- Hlinkova garda je ako ustanovizeň pekná a dobrá. Jej poslanie je úctyhodné, ale nemôže byť na žiaden pád poslaním gardy, aby jej jednotliví členovia kamene hádzali do oblokov nič netušiacich spiacich ľudí.
- O svojom postoji k Hlinkovej garde a k protimaďarským výtržnostiam. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 7. máj 1940.[2]
- Kým je samozrejmou vecou, že Maďar, ktorý v starom česko-slovenskom parlamente podporoval vtedajšie vlády alebo s nimi v akejkoľvek forme spolupracoval, vyčerpal obsah pôjmu národnej zrady, tak teraz maďarského zákonodarcu - v danom prípade mňa ktorý spolupracujem so slovenskou vládou a ktorý ani na chvíľku nepomýšľam na to, aby som vyvinoval proti Slovensku takú činnosť, ako proti Česko-Slovensku, nebude preto toto politické chovanie sa ani tu ani v Maďarsku žiadny Maďar označovať za renegáta.
- O svojom vzťahu k Česko-Slovensku a k činnosti maďarských aktivistov v česko-slovenskom parlamente. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 15. máj 1940.[3]
- Viem, prosím, že maďarské masy, maďarské sedliactvo, maďarské maloživnostníctvo, maďarský obchodník počas desaťročí a storočí práve toľko trpel od Židov a od židovských rozličných prehmatov, ako od nich trpeli aj Slováci. Ja, prosím, preto opätovne s radosťou pozdravujem, že sa Židia budú zvlášť kvalifikovať. Ale súčasne prosím, aby v týchto časoch všetci tí, ktorí, povedzme, verejnú mienku vedú alebo sa o jej vedenie pokúšajú, nech odhliadnu od toho a nech nás neprivádzajú so Židmi na jedného menovateľa. Lebo my Maďari, ktorí stojíme na kresťanskom a národnom podklade, pripadáme od tej židovskej ideológie aspoň tak ďaleko, ako ďaleko pripadajú Slováci.
- O pripravovanom sčítaní obyvateľstva počas prebiehajúcich protižidovských perzekúcií. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 8. október 1940.[4]
- Všeobecne je tu reč o tom, že Židov treba z hospodárskeho života čo najskorej vypojiť a zdá sa, že slovenská vláda činí v tomto smere skutočne a rýchle opatrenia. Ctená snemovňa! S našej strany to s radosťou pozdravujeme.
- O opatreniach na vyradenie Židov z hospodárskeho a spoločenského života. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 8. október 1940.[4]
- My Maďari sme preniknutí a osvojujeme si zásadu, že vtedy, keď Nemecko a Taliansko bojujú svoj gigantický boj za zaistenie lepšej budúcnosti Európy a spravodlivého a stáleho pokoja stredné a malé štáty, žijúce v Strednej Europe, môžu mať len tú povinnosť, aby strážili a každým spôsobom zaistili vo svojich krajinách úplný pokoj a porozumenie.
- O medzinárodných vzťahoch. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 26. november 1940.[5]
- My Maďari sme sa na Česko-Slovenskú republiku vždy dívali ako na životaneschopnú slátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre sme vedeli, že táto umele posliepaná a štátom prezývaná obava nemá žiadneho práva na jestvovanie.
- O svojom vzťahu k Česko-Slovensku. Snem Slovenskej republiky v Bratislave, 26. november 1940.[5]
- Slovenský snem 15. mája 1942 prerokoval návrh zákona o vysťahovaní židov. Pred zahájením schôdze som vyhľadal predsedu snemu Dr. Martina Sokola a povedal som mu nasledovné: Keď ma zvolili za poslanca slovenského snemu, na prvej schôdzi sme sa zaviazali k najsvedomitejšiemu plneniu svojich poslaneckých povinností. Návrh zákona o vysťahovaní židov je obsahovo taký, že si ho v žiadnom prípade nemôžem osvojiť a hlasovať zaň. Od svojho najmladšieho veku som mal protižidovskú orientáciu a tú si zachovám do smrti. To však neznamená, že svojim hlasom prispejem k zákonu, ktorý pošliapava všetky ľudské a božie zákony. Pri vysťahovaní židov Slováci vystupujú nie proti náboženstvu, ale proti rase a to je o dôvod viac, prečo budem hlasovať proti návrhu. Maďarstvo tvorí na Slovensku národnostnú menšinu, preto je úplne nemožné, aby prijalo a podporilo návrh zákona, ktorý väčšine dáva právo na to, aby vysídlila menšinu(…) Slovenská vláda sa prednesením svojho návrhu zákona o vysídlení židov vydala po nebezpečnej ceste, lebo tým uznala právo väčšiny jednoducho vystrnadiť menšinu z krajiny. Viem, že návrh zákona nevyhovuje ani mnohým mojim kolegom poslancom, ale nemajú odvahu vzoprieť sa straníckej disciplíne. Ja však ako predstaviteľ tunajších Maďarov vyhlasujem, a to prosím zobrať na vedomie, že som proti návrhu zákona, lebo ako Maďar, kresťan a katolík, považujem tento návrh za bezbožný a neľudský.
- O dôvodoch svojho nehlasovania za zákon o vysťahovaní Židov pre maďarskú vládu. 1942.[6]
Vo výrokoch
upraviť- Pred sto rokmi sa vo Veľkom Záluží narodil chlapček menom János Esterházy. Ako každé dieťa, aj on mal svoje sny. V každom sne je však vždy aj štipka naivity. Jemu sa azda snívalo o tom, že po uplynutí sto rokov, na začiatku 21. storočia budú národy regiónu východno-strednej Európy žiť v skutočnom priateľstve a bratstve. V prácach, ktoré nám zanechal ako dedičstvo, ale aj v jeho prejavoch nachádzame o tom veľa zmienok. Určite sníval aj o vzájomnej ľúbosti, veď jeden z jeho odkazov: „ ... konajme vo vzájomnom súzvuku a v úľube!“ – je toho dôkazom.
- Pál Csáky, podpredseda vlády SR, v Maďarskom parlamente pri príležitosti 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho, 11. marec 2001.[7]
- János Esterházy je symbolom bratstva medzi Maďarmi a Slovákmi. Požiadavka na jeho rehabilitáciu preto nesmeruje iba k rehabilitácii jednej osoby. Rehabilitácia Esterházyho by znamenala rehabilitáciu príčiny bratstva medzi Maďarmi a Slovákmi na Slovensku a v Českej republike. To je to, prečo je to ťažké dosiahnuť a prečo sa tak skôr či neskôr musí stať.
- Zsolt Németh, štátny tajomník Maďarska, prejav pri príležitosti 110. výročia narodenia Jánosa Esterházyho, 15. marec 2011.[8]
Referencie
upraviťTáto sekcia obsahuje zoznam literatúry, v ktorej sa daný citát tiež vyskytol:
- ↑ Mitáč, Ján (2012), „János Esterházy a jeho miesto v slovenských dejinách“, Historická revue (3), ISSN 1335-6550
- ↑ "Tesnopisecká zpráva o 34. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 7. mája 1939."
- ↑ "Tesnopisecká zpráva o 35. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v stredu 15. mája 1939."
- ↑ 4,0 4,1 "Tesnopisecká zpráva o 46. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 8. októbra 1940."
- ↑ 5,0 5,1 "Tesnopisecká zpráva o 51. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 26, novembra 1940."
- ↑ Vrábel, Ferdinand (12. december 2012), "János Esterházy – prehľad problematiky a základnej literatúry", Druhá svetová, ISSN 1336-8222
- ↑ Csáky, Pál (11. marec 2001) "Politika a morálka", Strana maďarskej komunity
- ↑ Németh, Zsolt (15. marec 2011) "On the occasion of the 110th anniversary of János Esterházy’s birth", Website of the Hungarian Government
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému János Esterházy
Wikipédia ponúka heslo týkajúce sa János Esterházy