Štefan Osuský
Štefan Osuský (* 1889 – † 1973) bol slovenský politik a diplomat.
Slovenský politik a diplomat | |
---|---|
Narodenie | 31. marec 1889 Brezová pod Bradlom, Rakúsko-Uhorsko
|
Úmrtie | 27. september 1973 Herndon, USA |
Potvrdené výroky
upraviťTáto sekcia obsahuje zoznam citátov, čas a miesto, kde to autor povedal:
- Keď som o trištvrte na päť 4.júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa... Nikdy sme nemali a nemáme úmysel pomstiť sa tým, pod ktorými sme trpeli. Prajeme maďarskému národu, aby v tichu a pokoji rozmýšľal o svojich chybách. Prajeme mu blažený a šťastný život. Lež tak, ako bdie levica nad svojimi levíčatmi, tak budeme bdieť nad životom a domom naším a našich budúcich generácií, lebo život národa je večný. (v literárnom časopise "Prúdy", č.5, 1925, s.43)
- V demokratických krajinách nemôže vystupovať duch absolutizmu v rúchu nacistického totalitarizmu a rasizmu. Preto ho v londýnskej československej emigrácii veľkňazi Benešovho absolutizmu prispôsobili demokratickej terminológii a demokratickým metódam. Pomenovali ho "řízenou demokracií", pričom miesto Führera nahrádzajú "legitímnym" prezidentom republiky, s trvaním prezidentskej funkcie "až do roztrhania". Msgr. Šrámek vie veľmi dobre, že dr.Edvard Beneš podal dňa 5.októbra 1938 zo svojej prezidentskej funkcie bezpodmienečnú a bezvýhradnú demisiu, s výslovným oddôvodnením, že nechce byť prekážkou pri prevádzaní Mníchovskej dohody, ktorú sám prijal. To však dr.Benešovi a Šrámkovej vláde nevadí. Nemôžu potrebovať, že sa dr.Beneš dňa 5.októbra 1938 vzdal prezidentstva, a preto hlásajú, že demisia dr.Beneša je proste neplatná. On je prezidentom i naďalej. Čo nemôžu potrebovať, to proste neexistuje. Ale chyba lávky! O platnosti Benešovej demisie rozhoduje akt dr.Beneša a nie náhľad Msgr. Šrámka a jeho druhov. A tento akt nenesie nijakú stopu donucovacieho tlaku a násilia. Naopak, dr. Beneš sa jasne a výslovne osvedčil, že podal demisiu dobrovoľne, "ze svého osobního přesvědčení". To je to, čo sa právom vyčíta dr.Benešovi. Veď nemusel vykladať, že odchádzal dobrovoľne. Práve tento fakt svedčí o tom, že dr.Beneš nielenže nepodal svoju demisiu pod nátlakom, ale ani nechcel, aby jeho odstúpenie bolo pokladané za vynútené. Je to táto skutočnosť, čo dáva tvrdeniu o vynútenej demisii bezohľadné dementi. A aby sám dokumentoval, že naozaj prestal byť prezidentom ČSR a že sa za žiadneho ústavného prezidentna naďalej nepokladá, dňa 30.novembra 1938, t.j. dva mesiace po svojej demisii, písomne blahoželal dr.Emilovi Háchovi k jeho zvoleniu za prezidenta ČSR. ("Triedenie duchov nastalo: Ústavná Švejkovina čiže Benešova "demokracie dnes"", Londýn 1943)
- Na jar 1905 prišiel do lýcea na inšpekciu vtedajší minister kultúry a výučby, gróf Apponyi. Do našej triedy prišiel na hodinu latiny. Latina bola môj najoblúbenejší predmet a preto som v nej vynikal pred ostatnými spolužiakmi... Po skúšaní si ma gróf Apponyi zavolal a opýtal sa ma po maďarsky: "Ako sa voláš, chlapče?"
Odpovedal som: "Volám sa Osuský." "Odkiaľ si?" "Z Brezovej." On na to: "Brezová...to je miesto, ktoré plodí všetky revolúcie proti Maďarom. Ale ty budeš dobrý maďar." Nepýtal sa ma či budem dobrým uhorským občanom, ale jednoducho povedal, že budem dobrým Maďarom. Spomenul som si na otca, ktorý ma vždy varoval, aby som sa nemiešal do politiky... Premyslel som si preto, ako odpovedať. Nemohol som predsa prisvedčiť, že budem dobrým Maďarom, ani by som to zo seba nebol dostal, a tak som mlčal... (Z rukopisu vlastného životopisu)
- Oficiálna československá propaganda nerobí nič, aby pred cudzinou zjednotených národov vysvetlila tragickú situáciu Slovenska. A čo robí, robí tak, aby cudzina stotožňovala slovenský národ s Tukom a jeho spoločníkmi. Nestará sa o to, aby svet vedel, že evanjelickí biskupi, Samuel Osuský a Čobrda, vydali pastiersky list, v ktorom vystríhali evanjelikov pred nacistickým učením ako niečím, čo je duchovnej podstate slovenskej cudzie, a že zachádzanie so Židmi vyhlásili za nekresťanské. ("Beneš a Slovensko", Londýn 1943)
- Život je protest proti kapitulantstvu a budúcnosť národa sa na negácii života samého budovať nedá. ("Beneš a Slovensko", Londýn 1943)