Vladimír Mináč: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 13:
{{potvrdené}}
* Chcem aby sa do literatúry znovu dostalo vedomie [[História|historického]] procesu, čo znamená, že aj tá najsúčasnejšia [[súčasnosť]] je do istej miery ešte [[minulosť|minulosťou]] a do istej miery už budúcnosťou. Dnes by mala byť predmetom literatúry [[budúcnosť]], ktorá sa už začala. ''Budúcnosť, literatúra, mládež,'' 1962
* [[Literatúra]] môže byť príkladom, môže vrátiť slovu jeho [[Zmysel (význam)|zmysel]], [[chuť]], [[Farba|farbu]], [[Hudba|hudbu]]; môže vytrhnúť slovo z množstva, môže mu dať nový zvuk, zvuk našej epochy... za jediného predpokladu, že bude sporiť slovami, a nebude sporiť myšlienkami. ''Čas a knihy''
* ...som presvedčený, že veľká [[literatúra]], tá, ktorá tvorí obsah nadnárodnej a všeľudskej [[Kultúra|kultúry]], pramení zo sociálnych a [[národ|národných]] skúseností. Vladimír Mináč odpovedá, ''Konfrontácie'', 1970
* [[Humanizmus]] je z takých základných slov, ktoré bez prívlastku značia všetko, totiž nič. Aby to niečo značilo, musí mať svoj konkrétny [[História|historický]] obsah a nedá sa merať ničím iným, iba [[čin|činom]] a jeho dôsledkom pre ľudskú [[spoločnosť]]. ''Z Antidialógov''
* Základná otázka v úvahách o [[mládež|mládeži]] by mala byť: ako je mládež pripravená na svoje budúce úlohy? Ako je pripravená na obete, na tvrdý život, na [[hrdinstvo]]? ''Budúcnosť, literatúra, mládež'', 1962
* Útek do [[hora|hôr]], od prvých vpádov až po posledné Povstanie, je typickým [[Slovensko|slovenským]] pohybom. Nie nadarmo má hora, [[les]], centrálne miesto v slovenskej ľudovej [[Poézia|poézii]] a [[Povesť|povestiach]]. Je to hora tmavá, nevľúdna, čierna; ale všetci, čo idú za [[Šťastie|šťastím]], musia ňou prejsť. Z ''Duchánia do pahrieb''
* Viem, že náš prínos do [[dejiny|dejín]] sveta je skromný. Ale ak sa raz budú merať dejiny [[Civilizácia|civilizácie]] [[Spravodlivosť|spravodlivo]], čo značí podľa práce, ktorú kto do nich vložil, potom sa nemusíme báť: narobili sme sa aj vyše práva. (zadná strana obalu knihy ''Živí a mŕtvi'')
* Slovenská [[politika]] bola vždy nesamostatná: nevytvárala zmeny, reagovala na ne. Jej koncepcie sú obranárske; jej pohyb protipohybom: malý národ medzi žarnovmi veľkých národov. Súdiť náš pohyb, jeho pokrokovosť či reakčnosť tzv. objektívnymi historickými meradlami, je nezmyselné, objektívne historické meradlá sú výsadným vlastníctvom veľkých národov <ref>Dúchanie do pahrieb, s. 16</ref>
* Nie sme [[národ]] holubičí, sme národ plebejský: pána mať je neprávosť, no väčšia byť pánom! Možno je to [[cnosť]] z núdze; keďže sme nemali nádej byť pánmi, opovrhovali sme možnosťou stať sa nimi.“ <ref>Dúchanie do pahrieb, s. 49</ref>
| |||