|
* Z tých istých žriedal vážená história vypadne celkom ináče, keď ich upotrebia ľudia rozličných zásad a náklonností. (Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. 1875)
* Nič natoľko neodcudzí človeka od vlasti, ako keď niet v nej spravodlivosti. (Dva dni v Chujave, 1873)
* Od pánov nemožno nadiať sa spravodlivosti, bo vrana vrane oko nevykole. (Dva dni v Chujave, 1873)
* Podivná je ľahkomyseľnosť slovenského ľudu. Na kraji priepasti spieva, huláka, výska, ako kto sa rozumu pozbavil. Ktorí dostali palice, tí sa tým vystatovali ako hrdinstvom. Chlúbili sa, vysmievali jeden druhého, vtipkovali. Ľud uhorský stratil, bezprávnym s ním nakladaním, všetku ctižiadosť, všetku možnosť, tak ako všetok cit pre spravodlivosť. Na česť nič nedrží, na žiadnu spravodlivosť neverí. (Dva dni v Chujave, 1873)
* Ak budeme len vtedy mať školu, keď sa pri terajších pánoch spravodlivosti dovoláme, škoda nám i hovoriť o škole. (Dva dni v Chujave, 1873)
* I tá do neba volajúca panská spravodlivosť, to jej nestydaté fackovanie, to prijímanie osôb, to očividné nadržiavanie pánovi vo všetkom by prestaly, keby tie šľachtické dvory, z ktorých už zmizly dereše a drábi, prešly do spoločnej ruky mohutných obcí. Koľko vidieckych obcí, toľko by sme mali dakedajších kráľovských miest. Tieto boly prv jedinými sídlami remesiel, priemyslu, tržby a osvety: potom boly by tým všetky poľné obce, keby ich vlkolaci dáviť prestali. (Dva dni v Chujave, 1873)
* Vzdychy a žaloby na panskú spravodlivosť sú daromné a nemužné. Treba siahnuť k skutku, usilovať sa, vystaviť čertovi zlatý most, aby odišiel, učiniť polovičaté vymanenie, vlastným pričinením celým. (Dva dni v Chujave, 1873)
* Najlepšie je spojiť výhody osobnej slobody s výhodami veľkého majetku. Tento treba udržať pohromade a zanechať pritom každému jeho maličké imanie a slobodné nakladanie so svojou účasťou. (Dva dni v Chujave, 1873)
* Diela moje budú večnou chlúbou a večnou potupou pre Slovákov. Chlúbou, že tak výtečného mali spisovateľa; potupou, že ho nevedeli oceniť. (Predmluva, ktorú nikto čítať nebude, Faustiáda, 1866)
== Prisudzované výroky ==
* Nemá [[Zásluha|zásluhy]] ten, kto nemá [[Šťastie|šťastia]].
* Poznám obyčajného človeka, lenivého, milujúceho viac pálenku ako vzdelanie. (film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
* Mojou povinnosťou je nie vravieť to, čo sa páči, ale to čo je pravda. Budem ohlasovať pravdu a spravodlivosť v tomto zhromaždení, budem kázať a trestať tak silno ako to duch hospodinov dovolí svojmu chatrnému služobníkovi. Nepovažujte ma za nepriateľa preto, že som priateľom pravdy. Pravda neškodí, a ak, tak iba tomu, kto ňou opovrhuje. (film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
* Ak Bože trestáš hriešne ľudstvo cholerovou ranou za naše hriechy, je choroba dieťaťa tiež tvoj trest? Ale koho ňou trestáš? Matku čo umrela a nevie nič o treste, alebo dieťa, ktoré za nič nemôže? Čo môžem urobiť ja, obyčajný smrteľník v tomto nezmyselnom divadle? (film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
* Ak človek nie je priemerný a musí urobiť ústupok voči svojim zásadám len aby jeho talent nevyšiel nazmar, je to zrada? (film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
* Človek by musel mať vlčiu tmu aby nevidel, že Slováci iba pomáhajú Viedni poraziť Uhorsko... Tento zápas vedú Maďari s Germánmi a my sme iba prst medzi dverami. Nech zvíťazí ktokoľvek, slovenský národ bude bitý. ... Európa potrebuje veľké štáty, veľkú politiku a nie slovenské hnidy. ... Cítim úzkosť, keď vidím lúzu, možno niečo vybojujú... neviem... ale bojím sa čo bude potom. ... Ja poznám ten náš ľud. Ja som nesedel v tichých pracovniach, nerojčil, nesníval, ale denno-denne som sa s ním brodil po kolená v hnoji. Vykrikovať to vedia, ale daj im slobodu a za týždeň ju preslopú v krčme. (v diskusii so Štúrom; film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
* Človek je aj tak sám, utešuje ho iba tichá súhra s Bohom, to je jediná istota, že ho ktosi na tomto svete počúva. (film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
* Čo ešte odo mňa všetci chcete? Čo ak som sa naozaj v živote mýlil? (film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
* Nemorálne je všetko okolo mňa. Dejiny, neprajníci, všetko čo mi nedovolilo byť sám sebou... A čo vaše viny? Tie sa nerátajú? (film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
* Bude to asi podnebím našej malej krajiny, našej malej vnútrozemskej krajiny cez ktorú sa ženú hrmavice, smršte, víchrice, nájazdy. A Slováčik, ten je odsúdený na večné časy zmietať sa v týchto poryvoch, prispôsobiť sa vetru, meniť kabáty, tak ako zajac mení srsť len aby splynul s prostredím. Vedieť sa zvŕtať medzi veľkými tohto sveta, vedieť sa prispôsobiť. Preto sa nemusíme jeden pred druhým červenať, ani si nič vyčítať. To nie je nedostatok charakteru, čo nás núti obracať kabáty, to je len zajačí pud sebazáchovy. Že je hriech podvoliť sa silnejšiemu, to do nás natlačili knižky veľkých národov, ktoré si môžu dovoliť ten prepych, ale kto vytvorí veľkú etiku malých národov, ktoré napriek všetkému prežívajú, sú, žijú, živoria v kadejakých kútoch, zapadákovoch, v Župčanoch. (film Národný hriešnik, podľa scenáru Karola Horáka)
== Povedali o ==
|
