Človek: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
priamý výpis podstránky |
priamý výpis podstránky |
||
Riadok 265:
* [[Myseľ]], ktorá podlieha prchavým [[zmysel (vnem)|zmyslom]], unáša múdrosť [[človek]]a tak, ako [[vietor]] [[loď]] po [[hladina|hladine]]. ([[Bhagavadgíta]])
* Myslím si, že pre [[človek]]a, ktorý [[odhodlanosť|odhodlane]] a nadovšetko [[hľadanie|hľadá]] [[Boh]]a a chce mu [[služba|slúžiť]], nejestvuje väčšie [[utrpenie]], ako [[neistota]] o Božej [[vôľa|vôli]]. A predsa by som ju nechcela spoznať za menšiu [[cena|cenu]]. ([[Mary Wardová]])
* Na čo [[človek]] vo [[deň|dne]] myslí, o tom sa mu v [[noc]]i [[sen|sníva]]. ([[Nezistené príslovia]])
* Na jednej [[strana|strane]] nie je [[človek]] [[zodpovednosť|zodpovedný]] za [[nutkanie|nutkavé]] neurotické „[[nápad]]y“, na druhej strane je však dostatočne zodpovedný za svoje [[správanie]] sa voči týmto nápadom. Musí sa nakoniec s nutkavou neurózou naučiť ďalej [[život|žiť]] a navzdory neuróze viesť zmysluplný život. ([[Viktor Frankl]])
* Na [[Počiatok|počiatku]] bolo [[Slovo]], ale [[človek]] ho potom [[Zahovoriť|zahovoril]]. ([[Pavel Kosorin]])
* Na [[rozdiel]] od [[zviera]]ťa žiaden [[inštinkt]] nehovorí [[človek]]u, čo [[musieť|musí]]; a na rozdiel od človeka [[minulosť|minulosti]] žiadna [[tradícia]] už nehovorí, čo človek má, až sa [[zdanie|zdá]], že už ani sám poriadne nevie, čo vlastne chce. ([[Viktor Frankl]])
* Na [[svet]]e nie je nič [[krása|krajšie]] ako [[čestnosť|čestný]] [[človek]]. ([[Romain Rolland]])
* Na to, aby [[človek]] [[služba|slúžil]] a [[Zmysel (význam)|zmyslom]] naplnil svoj [[čas]], nemusí mať veľkú [[funkcia|funkciu]] a chodiť [[oblečenie|oblečený]] do [[purpur]]u. ([[Anton Srholec]])
* Najbližšie musí mať [[človek]] k človeku. ([[Pavol Šiška]])
* [[Bohatstvo|Najbohatší]] [[človek]] je ten, ktorý nemá o čo prísť. ([[Čínske príslovia]])
* Najdlhšia [[cesta]] [[človek]]a je cesta do svojho [[vnútro|vnútra]]. ([[Dag Hammarskjöld]])
* [[dôležitosť|Najdôležitejšia]] [[hodina]] je vždy [[prítomnosť]], najvýznamnejší [[človek]] je ten, ktorý je práve oproti tebe. ([[Dánske príslovia]])
* Najhorší sú tí [[amatér]]i. Keď sa poriadny [[človek]] stane [[sviňa|sviňou]], nemá to vôbec fazónu. ([[Wiesław Brudziňski]])
* Najlepšie [[spoznanie|spoznáme]] [[človek]]a podľa [[vtip]]u, ktorý ho [[pohoršenie|pohoršil]]. ([[Georg Christoph Lichtenberg]])
* Najlepší [[obchod]], aký [[mladosť|mladý]] [[človek]] môže urobiť je dobre sa [[ženba|oženiť]]. ([[Eduard Bass]])
* Najlepší [[prostriedok]], ako [[Začiatok|začať]] každý [[deň]] [[Dobro|dobre]] je hneď po [[Zobudenie|zobudení]] [[Myšlienka|myslieť]] na to, či môžem aspoň jednému [[človek]]ovi urobiť [[radosť]]. ([[Friedrich Nietzsche]])
* Najlepší prostriedok ako poznať sám seba je pokúsiť sa porozumieť druhým. ([[André Gide]])
* [[Priamo|Najpriamejšia]] [[cesta]] k [[sláva|sláve]] je tá, keď sa [[človek]] [[snaha|snaží]] byť naozaj taký, za akého chce byť pokladaný. ([[Sokrates]])
* Najväčšie [[víťazstvo]], ktoré si [[človek]] vydobyl od [[príroda|prírody]], je [[láska]] na celý [[život]]. ([[Auguste Marseille Barthélemy]])
* Najväčším [[dobro]]m pre [[človek]]a je [[život|žiť]], [[práca|pracovať]] a [[radosť|radovať]] sa len pre [[Boh]]a. ([[František Saleský]])
* Najväčším [[šťastie|šťastím]] [[človek]]a je, keď môže [[žitie|žiť]] pre to, za čo by bol [[ochota|ochotný]] [[zomieranie|zomrieť]]. ([[Honoré de Balzac]])
* Naozaj [[Milovanie|milovať]] môže [[človek]] vždy až s odstupom [[čas]]u. ([[Henri-Frédéric Amiel]])
* Narodením človeka sa [[svet]] stáva [[krása|krásnejší]], [[smrť|úmrtím]] človeka sa stáva chudobnejší. ([[Max Kašparů]])
* Najpozoruhodnejšia na [[človek]]u je jeho [[schopnosť]] [[myslieť]]. ([[Aristoteles]])
* [[osamelosť|Najosamelejším]] [[človek]]om je ten, čo stratil [[Láska|lásku]]. ([[Ernest Hemingway]])
* Naša [[mládež]] [[milovať|miluje]] [[prepych]], je zle [[vychovávanie|vychovaná]], [[vysmievanie|vysmieva]] sa [[predstavený]]m, vôbec si neváži [[staroba|starých]] [[ľudia|ľudí]]. Dnešné [[dieťa|deti]] sú hotoví [[tyran]]i. Nevstanú, keď do [[Miestnosť|miestnosti]] vojde starší [[človek]]. Odvrávajú [[Rodičia|rodičom]]. Jednoducho [[hovorenie|povedané]]: sú veľmi zlé...! ([[Lucius Annaeus Seneca]])
* [[Učenie|Naučme]] sa preukázať [[človek]]u [[priateľstvo]], pokiaľ je živý, a nie až keď zomrie. ([[F. Scott Fitzgerald]])
* [[Nebo|Nebeská]] [[brána]] sa otvára [[láska|láskou]] [[človek]]a k človeku. ([[Ambrogio Sto]])
* Neboj sa [[Tiger|tigra]], ktorému sa [[Narodenie|narodili]] [[tri]] [[mláďa]]ta, ale boj sa [[človek]]a, ktorý ma v [[hrudník|hrudi]] [[dva|dve]] rôzne [[srdce|srdcia]]. ([[Čínske príslovia]])
* Necítim žiadne sentimentálne väzby na československý [[štát]]. Nekladiem vyššiu [[hodnota|hodnotu]] štátu, ale skôr [[človek]]u a [[Humanizmus|humanizmu]]. ([[Václav Havel]])
* [[Čakanie|Nečakajte]] na [[vodca|vodcov]]; začnite [[robota|robiť]] sami, od [[človek]]a k človeku. ([[Matka Tereza]])
* Nečinný [[človek]] v mojich [[oko|očiach]] znamená toľko, ako keby vôbec [[neexistencia|nejestvoval]]. ([[Marcus Tullius Cicero]])
* Nedbalosť a nezáujem vždy strpčujú lenivému [[človek]]ovi každú [[práca|prácu]]. ([[Ignác z Loyoly]])
* [[Neexistencia|Neexistuje]] [[človek]] bez [[Bolesť|bolesti]]. Ak je - nie je to človek. ([[Turecké príslovia]])
* Nech [[človek]] prekoná [[zlo]]bu iného človeka [[Láska|láskou]], nech prekoná jeho špatnosť vlastným [[dobro]]m. ([[Budha]])
* Nech sú [[Dobro|dobrí]] a [[Spravodlivosť|spravodliví]] [[človek|ľudia]] akýkoľvek, už len kvôli nim sa oplatí [[Život|žiť]]. ([[Albert Einstein]])
* Nechaj [[človek]]a [[výroba|vyrábať]] niečo lepšie a [[predaj|predávať]] [[lacný|lacnejšie]], ako to bolo vyrábané a predávané vždy pred tým, nechaj ho, aby sa pre to [[rozhodnutie|rozhodol]] a [[peniaze]] [[príchod|prídu]]. ([[Henry Ford]])
* Nechcem tvrdiť, že z [[hlupák]]a je možné urobiť [[múdrosť|múdreho]] [[človek]]a - to by bolo [[rovnakosť|rovnaké]] ako chcieť dať [[sluch]] človeku, ktorý sa [[narodenie|narodil]] bez sluchového [[nerv]]u. ([[Ivan Michajlovič Sečenov]])
* Nechci byť [[človek]]om, ktorý je [[úspech|úspešný]], ale buď človekom, ktorý za niečo stojí. ([[Albert Einstein]])
* [[milovanie|Nemilujúci]] [[človek]] sa prediera [[život]]om s [[hroch|hrošou]] [[koža|kožou]]. [[had]] ([[Marceline Desbordes-Valmore]])
* Nemôžeme [[Dosah|dosiahnuť]] [[Múdrosť|múdru]] [[Staroba|starobu]] – [[ísť|chodiac]] na [[Cesta|ceste]] iného [[človek]]a. ([[Mark Twain]])
* [[skúsenosť|Neskúsený]] [[človek]] vždy [[milovanie|milujem]] toho, kto nemá [[chuť]] jeho [[láska|lásku]] opätovať. ([[Robert Desnos]])
* Nestačí [[Dávanie|dať]] [[Ľudia|ľuďom]] vonkajšiu [[Sloboda|slobodu]]. Je [[Potreba|potrebné]], aby bol [[Človek/+N|človek]] [[Vnútro|vnútorne]] slobodný. ([[Alexandr Ivanovič Gercen]])
* Nešťastie [[človek]]a začína tým, že nie je schopný v miestnosti zostať iba sám so sebou. ([[Blaise Pascal]])
* [[Nešťastie|Nešťastný]] je [[človek]], ktorý [[poznanie|pozná]] [[všetko]], okrem teba [[Boh|Bože]]. ([[Augustín]])
* Neverte, že [[človek]] sa môže stať [[šťastie|šťastným]] [[nešťastie|nešťastím]] druhých. ([[Lucius Annaeus Seneca]])
* [[Nič]] nie je tak [[ľahkosť|ľahké]], a zároveň tak [[dôstojnosť|nedôstojné]] [[človek]]a ako [[klamstvo|klamať]] v [[láska|láske]]. ([[Konstantin Nikolajevič Baťuškov]])
* Nie, starovekí astronauti nepostavili [[Pyramída|pyramídy]] - [[stavba|postavili]] ich [[Človek|ľudia]], pretože sú bystrí a tvrdo [[Práca|pracujú]]. A [[Star Trek]] je o týchto veciach. ([[Gene Roddenberry]])
* Nie je [[mudrc]]om ten, kto má dobré a krásne [[reč]]i, ale ten, kto je [[trpezlivosť|trpezlivý]], bez [[bázeň|bázne]] a [[nenávisť|nenávisti]] - iba ten je naozaj múdrym [[človek]]om. ([[Budhistické príslovia]])
* Nie je nič horšie, ako kvôli [[dážď|dažďu]], [[únava|únave]] či [[chlad]]u, alebo zo [[strach]]u pred chladom a [[samota|osamelosťou]] nedôjsť tam, kam si [[človek]] [[predsavzatie|predsavzal]]. ([[Miloslav Nevrlý]])
* Nie je nič jemnejšie ako [[človek]] vo svojom prirodzenom [[stav]]e, keď ho [[príroda]] stavia rovnako ďaleko od tuposti [[zviera]]t, aj od neblahého osvietenstva kultúrnych ľudí, keď ho núti zároveň [[inštinkt]] i [[rozum]], aby sa bránil zlu, ktoré mu hrozí, a keď ho prirodzený [[súcit]] zdržuje, aby niekomu ubližoval bez [[príčina|príčiny]], aj keď mu ublížili, pretože podľa zásady učenca [[John Locke|Locka]] "nemôže byť bezprávie tam, kde nie je vlastníctvo". ([[Jean-Jacques Rousseau]])
* Nie je [[nič]] [[ohavnosť|ohavnejšie]] pre [[zdravie|zdravého]] [[človek]]a ako [[strata]] [[čas]]u. ([[George Bernard Shaw]])
* Nie je to nijako [[Zábava|zábavné]], ale pre zábavu predsa [[človek]] do [[Práca|práce]] [[Chodenie|nechodí]]. ([[Vladimír Páral]])
* Nie každý veľký [[človek]] je [[veľkosť|veľkým]] človekom. ([[Marie von Ebner-Eschenbachová]])
* Nie nad tým [[človek]]om treba [[plač|plakať]], ktorý sa [[narodenie|narodil]] alebo [[smrť|zomrel]], ale nad tým, ktorý zaživa [[strata|stratil]] svoju [[ľudskosť]].([[Epiktetos]])
* Niekomu [[Hovoriť|hovoria]] [[človek]], niekomu človiečik. ([[Gruzínske príslovia]])
* Niektorým [[vec]]iam sa [[človek]] [[chvála|chváli]] preto, aby sa za ne nemusel [[hanba|hanbiť]]. ([[Percy Bysshe Shelley]])
* Niet rafinovanejšej [[Pomsta|pomsty]] ako je tá, ktorú vykonávajú iní tvojmu [[nepriateľ]]ovi. Má naviac tú nevýhodu, že ti ponecháva úlohu [[Veľkorysosť|veľkorysého]] [[človek]]a. ([[Cesare Pavese]])
* Niet ťažšieho [[hriech]]u nad [[vášeň|vášne]]. Niet väčšieho [[nešťastie|nešťastia]] nad [[uspokojenie|neuspokojenie]]. Niet ťažšieho [[skutok|prečinu]] nad [[lakomosť]]. Preto [[človek]] zbavený vášní býva [[spokojnosť|spokojný]]. ([[Lao-c']])
* Niet väčšej [[moc]]i nad iným [[človek]]om ako [[prinútenie|prinútiť]] ho, aby sa podrobil [[trápenie|trápeniu]] bez toho, aby sa mohol [[bránenie|brániť]]. ([[Bertrand Russell]])
* Nik z nás síce nie je [[dokonalosť|dokonalý]], ale každý je schopný [[život|žiť]] ako skutočne [[milovanie|milujúci]] [[človek]]. ([[Miroslav Schlesinger]])
* Nikto [[milovanie|nemiluje]] [[život]] tak ako [[staroba|starý]] [[človek]]. ([[Sofokles]])
* Nikto nevie, čo je [[smrť]], a predsa sa jej všetci [[Báť sa|boja]], akoby uznávali, že je najväčším [[zlo]]m, i keď je pre [[človek]]a najväčším [[dobro]]m. ([[Platón]])
* Nikto nie je [[ostrov]]om samým pre seba; každý je [[kus]]om [[pevnina|pevniny]], kusom súše; a ak [[more]] odmyje hrudu, [[Európa]] sa zmenší, akoby sa [[strata|stratil]] výbežok [[zem]]e alebo [[sídlo]] tvojich [[priateľ]]ov či tvoje vlastné; [[smrť]] každého [[človek]]a umenší mňa, lebo ja som [[súčasť]]ou človečenstva; a preto sa nikdy [[otázka|nepýtaj]], komu [[zvonenie|zvonia]] do [[hrob]]u; zvonia tebe. ([[John Donne]])
* [[Nutnosť]] [[hovoriť]], rozpaky z toho, že niet čo [[povedať]], a [[snaha]] byť [[duchaplnosť|duchaplný]] sú [[tri]] [[vec]]i, ktoré [[dokázať|dokážu]] [[smiech|zosmiešniť]] aj najväčšieho [[človek]]a. ([[Voltaire]])
* O [[človek]]u, ktorého [[milovanie|milujeme]], môžeme najmenej [[povedať]], aký vlastne je. ([[Max Frisch]])
* O [[hodnota|hodnote]] [[človek]]a nerozhoduje to čo vie, ale to čo [[konanie|koná]]. ([[Johann Gottlieb Fichte]])
| |||