Človek: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bol odstranený odkaz na súbor Three_japanese_maids.jpg, pretože bol na Commons zmazaný redaktorom Jon Kolbert.
- zbytočné delenie; jeden zoznam namiesto niekoľkých nespojených; - nadbytočné obrázky
Riadok 3:
----
 
{{Abc}}
 
== [[Človek/+A|A]] ==
{{:Človek/+A}}
 
== B ==
 
[[Súbor:Human next ape skeleton.jpg|thumb]]
[[Súbor:Falun Dafa, fifth exercise, meditation.jpg|thumb]]
 
* Bez [[láska|lásky]] je [[človek]] iba [[mŕtvola|mŕtvolou]] na [[dovolenka|dovolenke]]. ([[Erich Maria Remarque]])
* Bez [[láska|lásky]] je [[človek]] [[živočích]] pod svoju úroveň. ([[Aischylos]])
Řádek 18 ⟶ 9:
* Bez [[rodina|rodiny]] sa [[človek]] trasie od [[zima|zimy]] v nekonečnom [[vesmír]]e. ([[André Maurois]])
* Bez [[viera|viery]] v [[človek]]a sa nedá [[žitie|žiť]] [[plnosť|plným]] [[život]]om, ani [[písanie|písať]] [[nový|novú]] [[literatúra|literatúru]]. ([[František Hečko]])
 
* Blažený [[človek]], ktorý [[Ticho|mlčí]], keď nemá čo [[Rozhovor|povedať]]. ([[Heinrich Müller]])
* [[Blízkosť|Blízkeho]] [[človek]]a [[Pochopenie|pochopíme]] až vtedy, keď sa s ním [[Rozlúčiť|rozlúčime]]. ([[Ivan Sergejevič Turgenev]])
* Blížni je ten kto sa ku mne priblíži bez výnimky, a nie ten koho mám rada. ([[Edit Stein]])
 
* [[Boh]] dal [[človek]]u [[rozum]], aby ho [[vedenie|viedol]]. ([[František Saleský]])
* [[Boh]] má [[práca|prácu]] pre každého [[človek]]a. ([[Ernest Hemingway]])
Řádek 34 ⟶ 23:
* Boli dvaja, a zrazu je tu tretí [[človek]], nový [[duch]], celistvý, zavŕšený, ako ho ľudské [[Ruka|ruky]] nedokážu vytvoriť; nová [[myseľ]] aj nová [[láska]], až je to strašné... A niet nič vznešenejšie na [[svet]]e! ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]])
* [[Bozk]]ávanie je neodstrániteľný [[sklon]] [[človek]]a k človeku. ([[Auguste Marseille Barthélemy]])
 
* [[Bratstvo]] je [[uvedomenie|uvedomelý]] [[vnútro|vnútorný]] [[vzťah]] [[človek]]a k človeku, [[založenie|založený]] na [[dôvera|dôvere]], [[úprimnosť|úprimnosti]] a [[altruizmus|altruizme]]. [[Dôležitosť|Najdôležitejšia]] [[dimenzia]] človeka je jeho [[budúcnosť]]. ([[Martin Heidegger]])
 
* [[Budova]] [[mier]]u by spočívala na [[krehkosť|krehkom]] a hrozivom [[základ]]e, ak by sa neprestalo s takým [[totalita]]rizmom, ktorý robí z [[človek]]a postrkovaného [[sedliak]]a na politickej [[šachovnica|šachovnici]] a jednoduché [[číslo]] v hospodárskych [[kalkulácia|kalkuláciách]]. ([[Pius XII.]])
 
* [[Bytie]] nie je ani [[Dobro|dobré]] ani [[Zlo|zlé]], ale keby nevedel [[človek]] [[Rozlišovanie|rozlišovať]] medzi dobrom a zlom, [[Zničiť|zničil]] by sa na tejto [[zem]]i, lebo má obrovské [[nadanie]], ktorým [[zviera]]tá nedisponujú. Zvieratá [[Život|žijú]] [[právo]]m [[sila|silnejšieho]], človek si [[služba|poslúži]] nielen právom silnejšieho, ale aj právom podlejšieho. ([[Josef Čapek]])
 
* Byť [[človek]]om znamená "byť uvedomelým" a "byť [[zodpovednosť|zodpovedným]]". ([[Viktor Frankl]])
* Byť [[človek]]om znamená [[usilovnosť|usilovať]] sa byť [[boh]]om. ([[Jean-Paul Sartre]])
Řádek 46 ⟶ 31:
* Byť [[radikálnosť|radikálny]] znamená [[uchopenie|uchopiť]] [[vec]] u [[koreň]]a. Koreňom [[človek]]a je však sám človek. ([[Karl Henrich Marx]])
* Byť [[šťastie|šťastný]] a iných urobiť šťastných - to je [[úloha]] [[človek]]a. ([[Bernard Bolzano]])
 
== C ==
[[Súbor:Adeyto-by-Adeyto-Calendar-December-2008.jpg|thumb]]
 
* Celý život čakáme na neobyčajného [[človek]]a; namiesto toho by sme mali premeniť na neobyčajných tých, ktorí sú okolo nás. ([[Hans Urs von Balthasar]])
 
* [[Cieľ]] musí [[človek]] [[poznanie|poznať]] skôr ako [[trasa|trasu]]. ([[Jean Paul]])
* [[Cieľ]]om  [[Výchova|výchovy]]  nie je len doviesť  [[človek]]a  k tomu, aby  [[Konanie|konal]]  [[Dobro|dobré]]  [[Skutok|skutky]], ale aby v tom  [[Nachádzanie|nachádzal]]  [[radosť]]. Nielen byť  [[Čistota|čistým]], ale aj  [[milovať]]  čistotu, nielen byť  [[Spravodlivosť|spravodlivým]], ale aj  [[Túžba|túžiť]]  po spravodlivosti. ([[John Ruskin]])
* [[Civilizácia|Civilizačný]] [[rozpad]] [[manželstvo|manželstva]] a [[rodina|rodiny]] je spojený s rozpadom [[vzťah]]u [[človek]]a k [[Boh]]u. ([[Józef Augustyn]])
* [[Civilizácia]] je [[proces]] [[oslobodenie|oslobodzovania]] [[človek]]a od [[ľud]]í. ([[Ayn Rand]])
 
* Cudziemu [[človek]]u svoje [[tajnosť|tajnosti]] nezver. ([[Slovenské príslovia]])
 
== Č ==
 
* [[Čas]]: To, čo sa [[človek]] vždy [[Snaha|snaží]] [[zabitie|zabiť]], ale čo nakoniec zabije jeho. ([[Herbert Spencer]])
* Časom [[človek]] [[ľútosť|ľutuje]] všetky [[hriech]]y, ktorých sa dopustil a tiež tie, ktoré [[zabúdanie|zabudol]] spáchať. ([[Brigite Bardot]])
Řádek 66 ⟶ 42:
* Často som [[zistenie|zisťoval]], že [[človek]], ktorý nikomu [[nedôvera|nedôveruje]], býva tiež človekom, ktorému naopak nikto nedôveruje. ([[H. R. MacMillan]])
* Často stačí [[jeden|jediné]] [[slovo]], jediný milý [[úsmev]], aby sme [[potešenie|potešili]] [[znechutenosť|znechuteného]] [[človek]]a. ([[Terézia z Lisieux]])
 
* Čím je [[človek]] menší, tým väčší [[nôž]] [[nosenie|nosí]]. ([[Talianske príslovia]])
* Čím je [[človek]] [[Múdrosť|rozumnejší]] a lepší, tým viac [[Dobro|dobra]] zbadá v ľuďoch. ([[Blaise Pascal]])
Řádek 73 ⟶ 48:
* Čím viac [[človek]] vie, tým je [[veľkosť|väčší]]. ([[Maxim Gorkij]])
* Čím viac sa [[človek]] [[pokus|pokúša]] vyhnúť [[utrpenie|utrpeniu]], tým viac [[trpieť|trpí]], pretože ho začínajú [[mučenie|mučiť]] nepodstatné alebo bezvýznamné [[vec]]i. ([[Albert Einstein]])
 
* [[Človek]] a [[myseľ]] sa [[čistenie|čistia]] [[tragédia|tragédiou]]. ([[Aristoteles]])
* [[človek|Človeče]], prečo si tak málo [[ocenenie|ceníš]] seba, keď si taký [[vzácnosť|vzácny]] [[Boh]]u? Prečo zisťuješ, z čoho si [[stvorenie|stvorený]] - a načo si stvorený, to neskúmaš? ([[Peter Chryzológ]])
 
=== Človek ... ===
 
[[Súbor:Karjalan mummot.jpg|thumb]]
 
''Citáty na tému '''človek''' a pokračujúce písmenom:''
 
* [[Človek/,|Človek, ...]]
* [[Človek/B|Človek b...]] (napr: človek '''b'''ol ...)
Řádek 100 ⟶ 67:
* [[Človek/Z|Človek z...]] (napr: človek '''z'''omiera ...)
* [[Človek/...|Človek...]] (napr: človek'''a''' ...)
 
* [[Cnosť|Cnostný]] [[človek]] sa [[usilovnosť|usiluje]] [[prísť|dôjsť]] až na [[koniec]] [[cesta|cesty]]. Najväčšmi sa [[obava|obáva]] toho, že dôjde iba do [[polovica|polovice]] cesty a potom [[slabosť|zoslabne]]. ([[Čínske príslovia]])
 
* Čo je v nás, je väčšie ako my; obsah je teda väčší ako [[nádoba]]. Nezáleží na tom, či nádoba praskne alebo len pretečie; dôležité je jedno: aby sa [[posolstvo]] šírilo ďalej. ([[Hans Urs von Balthasar]])
* Čo [[Robiť|robí]] [[človek]]a človekom? [[Povedať|Povedal]] kedysi môj [[priateľ]]. Je to jeho [[pôvod]]? [[Spôsob]] ako [[Prísť|príde]] na [[svet]]? Myslím si, že nie. Záleží na tom, ako sa [[rozhodnutie|rozhodne]], nie ako niečo [[začínanie|začne]], ale ako to [[dokončenie|dokončí]]. ([[Hellboy]])
* Čo záleží na tom, akou [[cesta|cestou]] sa [[človek]] prepracuje k [[pravda|pravde]], keď sa za ňu [[zanietenie|zanieti]] a [[žitie|žije]] podľa nej? ([[Henry Miller]])
 
== D ==
[[Súbor:Types-hommes-europe+turquie.JPG|thumb]]
[[Súbor:Gyantse21.jpg|thumb]]
 
* Daj si pozor na [[človek]]a, ktorý ti nevráti tvoj [[úder]]; ani ti neodpustí, ani ti nedá [[zabudnúť]]. ([[George Bernard Shaw]])
* [[Dar]]uješ [[človek]]u [[ryba|rybu]], [[kŕmenie|nakŕmiš]] ho na [[jeden]] [[deň]], [[učenie|naučíš]] ho [[lov]]iť, dáš mu [[potrava|potravu]] na celý [[život]]. ([[Čínske príslovia]])
 
* [[Delenie|Deliť]] [[vec]]i na [[Hmota|hmotné]] a [[duch]]ovné je práve to, čo duchovný [[človek]] nerobí. ([[Pavel Kosorin]])
 
* [[Dinosaurus|Dinosaury]] vyhynuli, lebo mali malý [[mozog]], [[človek]] si zvolil opačnú [[cesta|cestu]] k [[záhuba|záhube]]. ([[Gabriel Laub]])
* Divoch je vyliečením človeka z [[kultúra|kultúry]]. ([[Friedrich Nietzsche]])
 
* Dobrý [[človek]] je [[učiteľ]]om horšieho, horší [[človek]] je [[materiál]]om človeka dobrého. Ten, kto si [[vážiť|neváži]] svojho učiteľa, alebo [[mať rád|nemá rád]] materiál, s ktorým pracuje, dopúšťa sa [[chyba|chyby]]. ([[Lao-c']])
* Dobrý [[človek]] nedokáže [[krivda|krivdiť]]. ([[Publilius Syrus]])
* Dokiaľ je [[človek]] [[Šťastie|šťastný]], má vždy dosť [[priateľ]]ov. ([[Slovenské príslovia]])
 
* [[Dôležitosť|Dôležitejšie]] je, ako [[človek]] [[osud]] [[Prijatie|prijíma]], než to, aký ten osud je. ([[Alexander von Humboldt]])
* [[Dôležitosť|Dôležité]] je, aby každý [[človek]] mohol byť [[Hrdosť|hrdý]] na [[Práca|prácu]], ktorú [[Vykonanie|vykonáva]]. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
* [[Dôvera]] malých povznáša [[charakter]]ného [[človek]]a. ([[Charles de Gaulle]])
 
* Duchovný [[rast]] vyžaduje [[vedomie]], že [[človek]] [[potreba|potrebuje]] rast. Ak si túto [[skutočnosť]] [[priznanie|nepriznáme]], nezostáva nám iná [[možnosť]], než neustále sa [[pokus|pokúšať]] vyhladzovať [[dôkaz]]y našej [[nedokonalosť|nedokonalosti]]. ([[M. Scott Peck]])
 
== E ==
[[Súbor:Ann Thongprasom 2.jpg|thumb]]
 
* Ešte som [[stretnutie|nestretol]] [[človek]]a, ktorý by bol v [[čnosť|čnosti]] taký [[krása|krásny]] ako v [[tvár]]i. ([[Konfucius]])
 
== F ==
 
* [[Fanatik]] je [[človek]] bez [[názor]]u. ([[Pavel Kosorin]])
 
== G ==
 
* [[Génius]] je [[človek]] ako každý iný. Lenže je iný. ([[Honoré de Balzac]])
 
== H ==
 
* [[Hazard]] je vo [[všetko]]m, čo [[človek]] [[práca|robí]], ale najväčší hazard je nerobiť [[nič]]. ([[Shirley Williams]])
 
* Hitler bol podľa životopiscov skôr nenápadný [[človek]] s [[Nedostatok|nedostatkom]] [[Sebavedomie|sebavedomia]]. [[Fritz Wiedemann]], bývalý nadriadený [[slobodník]]a Adolfa Hitlera, odpovedal na [[otázka|otázku]], prečo Hitler sa nestal [[poddôstojník]]om: Pretože sme na ňom nemohli [[objav]]iť náležité vodcovské [[vlastnosť|vlastnosti]]. ''(Fabian, R. (1976): Die Fotografie als Dokument und Fälschung. München: Desch.; preklad z češtiny)''
 
* Hlavné [[problém]]y [[svet]]a sú výsledkom rozdielu toho, akým spôsobom myslí [[človek]]. ([[Goergy Bateson]])
 
* [[Hnev]] môže [[človek]] v sebe [[tlačenie|potlačiť]], [[láska|lásku]] však nie. ([[Jorge Amado]])
 
* Hoci [[vplyv]] [[minulosť|minulosti]] na [[život]] je veľmi silný, [[človek]] ho silou svojho [[duch]]a môže [[zmena|zmeniť]]. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
* [[Hodnotiť|Hodnotenie]] [[človek]]a má [[Vychádzanie|vychádzať]] z toho, čo dáva, a nie z toho, čo je [[Schopnosť|schopný]] [[získať]]. ([[Albert Einstein]])
* [[Hodnota|Hodnotu]] [[človek]]a nemeriame tou [[pravda|pravdou]], ktorá sa stala jeho [[vlastníctvo]]m, ale [[námaha|námahou]], ktorú vynaložil na jej [[dosiahnutie]]. ([[Gotthold Ephraim Lessing]])
 
* [[Hriech]] zanecháva [[rana|ranu]] na [[dôstojnosť|dôstojnosti]] [[človek]]a. ([[Elias Vella]])
* [[Hrôza|Hrozné]] je [[Život|žiť]], ak [[človek]] nechce, ale asi oveľa horšie je byť [[Nesmrteľnosť|nesmrteľným]] a nechcieť. ([[Georg Christoph Lichtenberg]])
* [[Hrdza]] [[skúška|skúša]] [[zlato]] a [[trápenie]] [[človek]]a. ([[Jan Amos Komenský]])
 
* [[Humor]] je podstatne ľudský [[fenomén]] a [[možnosť|umožňuje]] ako taký [[človek]]u, aby sa od všetkého a každého, a teda tiež od seba samého [[dištancia|dištancoval]], aby tak dostal seba samého do [[ruka|rúk]]. ([[Viktor Frankl]])
 
== CH ==
[[Súbor:11-stages-womanhood-1840s.jpg|thumb]]
 
* [[Charakter]] [[človek]]a je jeho [[osud]]om. ([[Herakleitos]])
* [[Charakter]] [[človek]]a sa nedá z ničoho [[poznanie|spoznať]] s takou určitosťou, ako z [[vtip]]u, ktorý sa ho [[dotyk|dotkne]]. ([[Georg Christoph Lichtenberg]])
* [[Charakter]] [[človek]]a [[poznanie|spoznáme]] až vtedy, keď sa stane našim [[šéf|nadriadeným]]. ([[Erich Maria Remarque]])
 
* [[Choroba]] je [[dar]]om [[nebo|nebies]], [[človek]] sa totiž dozvie, ako zle so svojím [[telo]]m [[hospodárenie|hospodáril]]. ([[Anatole France]])
 
* [[Chudoba|Chudobný]] [[človek]] nikde [[Hľadanie|nenájde]] [[Pravda|pravdy]]. ([[Slovenské príslovia]])
 
* [[Chyba]]mi sa [[človek]] [[učenie|učí]]. ([[České príslovia]])
 
== I ==
[[Súbor:Homo erectus.JPG|thumb]]
 
* Iba [[človek]] ktorý [[Riziko|riskuje]] je [[Sloboda|slobodný]]. ([[Nezistené]])
* Iba [[nešťastie|nešťastný]] [[človek]] [[poznanie|pozná]] [[šťastie]]. ([[Erich Maria Remarque]])
* Iba s [[Ježiš Kristus|Ježišom]] je možné, aby v nás stále žil nový [[človek]]. ([[Chiara Lubichová]])
 
* [[Ideál]] je stanovený ako [[čierna]] [[plocha]] [[terč]]a, ktorú musí mať [[človek]] stále na [[muška|muške]], i keď ju nie vždy [[zásah|zasiahne]]. ([[Johann Wolfgang von Goethe]])
 
* [[Interrupcia|Interrupcie]] sú mnohoparametrický [[problém]], ich [[zákaz]] nič [[Riešenie|nevyrieši]], ak sa nezmenia [[srdce|srdcia]] '''ľudí'''. ([[Jozef Mikloško]])
 
== J ==
[[Súbor:Acto recuperación de La Perla (Córdoba)-24MAR07-Autor Martín Gaitán(4).jpg|thumb]]
 
* [[Jazyk]] má [[človek]] na to, aby mohol [[skrývanie|skryť]] svoje [[myšlienka|myšlienky]]. ([[Charles Maurice de Talleyrand-Périgord]])
* [[Jazyk]] nemého [[človek]]a je lepší ako jazyk [[klamár]]a. ([[Turecké príslovia]])
 
* Je [[hanba]] pre [[človek]]a, že má byť [[Šťastie|šťastný]] sám. ([[Albert Camus]])
* Je charakteristické pre ľudskú [[myseľ]] [[nenávidieť]] [[človek]]a, ktorému sme [[Krivda|ukrivdili]]. ([[Tacitus]])
Řádek 205 ⟶ 123:
* [[Jeden]] jediný [[človek]], ktorého skutočne [[počúvať|vypočujeme]], nás privedie na [[dokonalosť|dokonale]] nové [[myšlienka|myšlienky]]. ([[Elias Canetti]])
* Jeden jediný [[človek]] premenil najväčšiu ríšu [[svet]]a. Je hrozné, že práve tomuto reformátorovi ľudí chýbala základná cnosť - ľudskosť. ([[Voltaire]])
* [[Jeden]]  z najhorších  [[omyl]]ov  väčšiny takzvaných  [[Vedec|vedcov]]  nášho  [[Storočie|storočia]]  je, že  [[človek]]  môže  [[Život/+M|žiť]]  bez  [[Viera|viery]]. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
* Jeden z nás, [[Ježiš]], náš [[brat]], prenikol aj ako [[človek]] do Božej [[večnosť|večnosti]]. A v [[spoj]]ení s ním máme k večnosti prístup aj my cez jeho [[Cirkev]]. ([[Ján Chryzostom Korec]])
 
* Jediné, čo je horšie, ako keď sa o [[človek]]u [[hovoriť|hovorí]], je keď sa o ňom vôbec nehovorí.([[Oscar Wilde]])
* Jediným [[zisk]]om [[človek]]a je [[česť]]. Vezmite mi česť a vzali ste mi [[život]]. ([[William Shakespeare]])
Řádek 213 ⟶ 130:
* [[Jednota]] a [[pokoj]]. Pre oboje je jedinou [[podmienka|podmienkou]] dobrá [[vôľa]]. Aj táto dobrá vôľa je [[dielo]]m Božej [[milosť|milosti]], ale prejaví sa [[sloboda|slobodne]] vykonanými [[skutok|skutkami]] [[človek]]a. ([[Ján XXIII.]])
* Jednou zo základných [[právo|práv]] [[človek]]a je mať právo na [[chyba|chybu]]. ([[Anthony de Mello]])
 
== [[Človek/+K|K]] ==
[[Súbor:Hominintree4.gif|náhľad]]
{{:Človek/+K}}
 
== L ==
[[Súbor:Cherie_Roberts.jpg|thumb]]
 
* [[Láska]] je čosi osobné a neohraničené, čo sa zmocňuje celého [[človek]]a a oslobodzuje od [[sebectvo|sebectva]]. ([[Henry Miller]])
* [[Láska]] je jediný prostriedok poznávania, lebo odpoveď na moju otázku je v zjednotení sa s druhým. V druhom nachádzam a objavujem nielen seba; objavujem dvoch. Objavujem [[človek]]a. ([[Erich Fromm]])
Řádek 229 ⟶ 139:
* [[Láska]] je [[sestra|sestrou]] [[smrť|smrti]]; [[človek]] vždy schádza tým, čo nesmierne [[milovanie|miluje]]. ([[Ernest William Barnes]])
* [[Láska]] je [[syntéza|syntézou]] [[kontemplácia|kontemplácie]] a [[čin]]u, je [[vlákno]]m [[spájanie|spájajúcim]] [[nebo]] so [[zem]]ou, [[človek]]a s [[Boh]]om. ([[Carlo Carretto]])
 
* [[Láska]] k druhému spočíva v tom, že si ním [[človek]] snaží [[náhrada|nahradiť]] to, čo mu [[príroda]] odoprela. ([[Berthold Auerbach]])
 
* [[Láska]] môže byť [[šialenstvo|šialená]], ale zošalieť z nej môže [[človek]] len [[žiarlivosť]]ou. ([[Richard Aldington]])
 
* [[Láska]] nerobí [[človek]]a [[slepota|slepým]], ale [[vidieť|vidiacim]] - [[vnímanie|vnímavým]] pre [[hodnota|hodnoty]]. ([[Viktor Frankl]])
 
* [[Láska]] sú [[krídlo|krídla]], ktoré dal [[Boh]] [[človek]]u, aby [[stúpanie|vystúpil]] až k nemu. ([[Michelangelo Buonarroti]])
 
* Len ten je [[človek]]om, kto nadobudol [[krása|krásu]] cez [[pieseň]], [[báseň]] alebo [[modlitba|modlitbu]], a kto je vo vnútri vybudovaný. ([[Antoine de Saint-Exupéry]])
* [[Láska]] vo svojej najvyššej podobe je splynutím [[človek|bytostí]] v obojstrannom odovzávaní sa jeden druhému. ([[Edit Stein]])
 
* [[Láska|Lásku]] si zo srdca [[človek]] nemôže vytrhnúť, to nie je boľavý zub. ([[Honoré de Balzac]])
 
* [[Lekár]] je '''človek''', ktorý predpisuje [[liek]]y, o ktorých vie málo, na [[choroba|choroby]], o ktorých vie ešte menej, ľuďom, o ktorých nevie vôbec nič. ([[Voltaire]])
 
* Len ak bude mať [[blízkosť|blízko]] k druhým [[ľudia|ľuďom]], priblíži sa [[človek]] sám sebe. ([[Johannes Robert Becher]])
* Len dotiaľ je [[človek]] [[dobro|dobrý]], kým dáva. ([[Nezistené príslovia]])
* Len dve [[vec]]i si môže [[človek]] vyvoliť - [[Obeta|obetu]] alebo [[vina|vinu]]. ([[Romy Schneider]])
* Len  [[Spokojnosť|spokojný]]  a  [[Vyrovnanosť|vyrovnaný]]  [[človek]]  je dostatočne  [[Sila|silný]], aby  [[Prejavenie|prejavil]]  druhým  [[milosrdenstvo]]. ([[John Ruskin]])
* [[lenivosť|Leňošenie]] bez [[vzdelávanie|vzdelávania]] znamená [[smrť]] a [[hrob]] pre žijúceho [[človek]]a. ([[Lucius Annaeus Seneca]])
 
== Ľ ==
[[Súbor:Celtic harps.JPG|thumb]]
 
* Ľudské [[správanie]] nie je určené [[podmienka]]mi, v ktorých [[človek]] [[žitie|žije]], ale [[rozhodnutie|rozhodnutiami]], ktoré [[vykonanie|vykoná]]. ([[Viktor Frankl]])
 
== M ==
[[Súbor:Alexander Frey in rehearsal 2007.jpg|thumb]]
[[Súbor:Chinese Children playing basketball in Chinatown, Vancouver, B.C.jpg|thumb]]
 
* [[maličkosť|Maličkosti]] zraňujú len [[malý]]ch [[človek|ľudí]]. ([[François de La Rochefoucauld]])
* [[Malosť|Malý]] [[človek]] sa môže stať [[ušľachtilosť|ušľachtilým]], ušľachtilý človek môže sa stať malým. ([[Sün-c]])
Řádek 265 ⟶ 158:
* [[Manželstvo]] je [[obdobie]] [[človek|ľudskej]] existencie, keď je [[žena]] [[šťastie|šťastná]] a [[muž]] ženatý. ([[Friedrich Nietzsche]])
* [[Matematika]] je veda o [[Nekonečno|nekonečne]], jej [[cieľ]]om je, aby [[človek]], ktorý je konečný, vystihol nekonečno pomocou [[znak]]ov. ([[Hermann Weyl]])
 
* Máločo obšťastňuje viac než [[pocit]], že [[človek]] pre ostatných [[ľudia|ľudí]] niečo znamená. ([[Dietrich Bonhoeffer]])
* Mám [[Mať rád|rád]] [[pes|psy]], sú [[človek|ľuďom]] bližší ako iné [[zviera]]tá. ([[Victor Hugo]])
 
* [[Miesto]] [[človek]]a v [[život]]e nie je [[obmedzenosť|vymedzené]] tým, čo [[vedenie|vie]], ale tým, čo [[chcenie|chce]] a čo môže. ([[Gustave Le Bon]])
* [[Láska|Milovať]] a [[Poznanie|poznať]] je takmer to isté, lebo [[človek]]a, ktorého máme radšej aj lepšie poznáme. ([[Hermann Hesse]])
Řádek 276 ⟶ 167:
* [[Milovanie|Miluj]], a aby si bol [[šťastie|šťastný]], [[musieť|musíš]] si [[nahováranie|nahovárať]], že to je [[jeden|jediný]] [[človek]], ktorého miluješ. ([[Konstantin Balmont]])
* [[milovať|Milujem]] [[citát]]y, pretože mi spôsobuje [[radosť]] spoznávať [[myšlienka|myšlienky]], ktoré [[človek]] môže mať, [[nádhera|nádherne]] vyjadrené niekým, kto je považovaný za [[múdrosť|múdrejšieho]] ako ostatní. ([[Marlene Dietrich]])
 
* Mlčanie [[Boh]]a je iné než [[Ticho|mlčanie]] [[človek]]a. Jeho mlčanie nie je protikladom [[Rozhovor|hovorenia]]. U Boha hovoriť a mlčať je to isté. ([[Max Picard]])
* [[Ticho|Mlčanie]] je prejavom vnútorného stavu [[človek]]a. ([[Romano Guardini]])
 
* Mnohí silní [[ľudia]] pociťujú akúsi prirodzenú [[Potreba|potrebu]] nájsť niekoho alebo niečo, pred čím by sa mohli skloniť. Silnému [[človek]]u je niekedy vlastná [[sila]] veľmi na [[Ťarcha|ťarchu]]. ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]])
 
* [[Moc]] nie je daná [[človek]]u, aby [[utláčanie|utláčal]] [[slabosť|slabého]], lež aby ho [[podpora|podporoval]] a [[pomoc|pomáhal]] mu. ([[John Ruskin]])
* [[Modlitba|Modlitbou]] [[človek]] [[Boh]]u [[vyznanie|vyznáva]], že ho [[potreba|potrebuje]]. ([[Augustín]])
 
* [[Mudrc]] hľadá [[všetko]] v sebe, [[nerozumnosť|nerozumný]] [[človek]] všetko v druhom. ([[Konfucius]])
* Musím s tebou zaobchádzať ako s [[človek]]om, či mi budeš oplácať rovnakou [[Minca|mincou]] alebo nie, pretože si [[Ľudská bytosť|ľudskou bytosťou]]. ([[Gilbert Adair]])
 
* [[múdrosť|Múdrejšie]] je [[páčiť sa|páčiť]] sa [[človek]]u ako páčiť sa [[ľudia|ľuďom]]. ([[Arión]])
* [[Múdrosť|Múdry]] [[človek]] môže [[milovať]] i tých, ktorých nechce už do konca [[život]]a [[vidieť]]. ([[Chalíl Džibrán]])
* [[Múdry]] [[človek]] nemiluje preto, že z toho má [[prospech]], ale preto, že [[hľadanie|nachádza]] [[šťastie]] v samotnej [[Láska|láske]]. ([[Blaise Pascal]])
* [[Múdry]] [[človek]] neprikladá človeku [[význam]] pre jeho [[slovo|slová]] a tiež neznevažuje slová len preto, že [[pôvod|pochádzajú]] od bezvýznamného človeka. ([[Čínske príslovia]])
 
* [[Myseľ]], ktorá podlieha prchavým [[zmysel (vnem)|zmyslom]], unáša múdrosť [[človek]]a tak, ako [[vietor]] [[loď]] po [[hladina|hladine]]. ([[Bhagavadgíta]])
* Myslím si, že pre [[človek]]a, ktorý [[odhodlanosť|odhodlane]] a nadovšetko [[hľadanie|hľadá]] [[Boh]]a a chce mu [[služba|slúžiť]], nejestvuje väčšie [[utrpenie]], ako [[neistota]] o Božej [[vôľa|vôli]]. A predsa by som ju nechcela spoznať za menšiu [[cena|cenu]]. ([[Mary Wardová]])
 
== [[Človek/+N|N]] ==
[[Súbor:DE_Geschwister_Hofmann_02_by_Steschke.jpg|náhľad]]
{{:Človek/+N}}
 
== O ==
[[Súbor:Antoin Sevruguin 11 Gypsy dancer.jpg|thumb]]
 
* O [[človek]]u, ktorého [[milovanie|milujeme]], môžeme najmenej [[povedať]], aký vlastne je. ([[Max Frisch]])
* O [[hodnota|hodnote]] [[človek]]a nerozhoduje to čo vie, ale to čo [[konanie|koná]]. ([[Johann Gottlieb Fichte]])
* O [[láska|láske]] medzi [[dva|dvoma]] [[ľud|ľuďmi]] často [[rozhodnutie|rozhoduje]] [[drobnosť|drobná]], [[smiech|smiešna]] [[maličkosť]], o ktorej by sa [[človek]] nikdy [[domnienka|nedomnieval]], že môže rozhodnúť nielen o takej [[obyčajnosť|najobyčajnejšej]] [[vec]]i, ako je láska, ale o čomkoľvek. ([[Stanisław Dygat]])
 
* [[Obdiv]] je naše [[zdvorilosť|zdvorilé]] [[poznanie]], že [[dva|druhý]] [[človek]] sa na nás [[ponášať sa|ponáša]]. ([[Ambrose Bierce]])
* [[Oblek]] je možné [[šitie|ušiť]] na [[krása|skrášlenie]] [[človek]]a, ale i na jeho [[znetvorenie]]. ([[Maxim Gorkij]])
 
* [[Odpustenie]] v [[Človek|ľuďoch]] [[Práca|pracuje]]. Oni [[čas]]om prídu na to, že robili [[Zlo|zle]]. ([[Tadeusz Zasępa]])
 
* [[Oko]] [[človek]]a - [[produkt]] [[evolúcia|evolúcie]]? Nemožné! ([[Charles Robert Darwin]])
* Okrem toho [[človek]]a, ktorého [[milovanie|milujeme]], nám je celé [[ľudia|ľudstvo]] [[ľahostajnosť|ľahostajné]]. ([[Bettina von Arnim]])
 
* Oni to dokázali, prečo ja nie? ([[Antoine de Saint-Exupéry]])
 
* [[Optimista]] je [[človek]], ktorý sa [[ženenie|ožení]] s vlastnou [[sekretárka|sekretárkou]] a [[myslenie|myslí]] si, že ju bude môcť aj naďalej [[upozornenie|upozorňovať]] na [[pravopis]]né [[chyba|chyby]]. ([[Tristan Bernard]])
 
* [[Osud]]om [[človek]]a je jeho [[povaha]]. ([[Menander]])
 
* Ozajstné [[bohatstvo]] [[človek]]a spočíva v tom, čo [[dobro|dobré]] robí vo [[svet]]e. ([[Mohamed]])
 
== [[Človek/+P|P]] ==
{{:Človek/+P}}
 
== R ==
[[Súbor:Morison003.jpg|thumb]]
 
* [[realita|Realista]] je [[človek]], ktorý má správny odstup od svojich [[ideál]]ov. ([[Truman Capote]])
 
* [[čas|Rok]] treba [[ticho|mlčať]], aby sa [[človek]] odnaučil tárať a naučil sa [[Rozhovor|hovoriť]]. ([[Friedrich Nietzsche]])
 
* [[Rozum]] učí všetkých [[človek|ľudí]], že sme všetci rovní a nezávislí. ([[John Locke]])
* [[Rozumnosť|Rozumný]]  [[človek]]  [[Hľadanie|hľadá]]  [[múdrosť]].  [[Blázon]]  si  [[Myslenie|myslí]], že ju  [[Nájdenie|našiel]]. ([[Perzské príslovia]])
* [[rozumnosť|Rozumný]] [[človek]] [[milovanie|nemiluje]] preto, že je to [[výhoda|výhodné]], ale preto, že v samej [[láska|láske]] [[nachádzanie|nachádza]] [[šťastie]]. ([[Blaise Pascal]])
* [[rozumnosť|Rozumný]] [[človek]] vie, že [[utrpenie]] mu nie je [[vrodený|vrodené]]. ([[Blaise Pascal]])
 
== S ==
[[Súbor:Jugendfeuerwehr Oelze 2006.jpg|thumb]]
[[Súbor:Jain meditation.jpg|thumb]]
 
 
 
* S akým [[človek]]om sa [[Stretnutie|stýkame]] po väčšinu [[Deň|dňa]], takým sa [[Nevyhnutnosť|nevyhnutne]] staneme sami. ([[Antifón z Atén]])
* S [[človek]]om žijúcim skutočne bez [[Boh]]a som sa ešte nikdy nestretol. Namiesto toho som sa vždy stretával s človekom nepokojným. ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]])
 
* [[Samota]] nemusí byť [[zlo|zlá]], ak má [[človek]] o čom [[myslenie|premýšľať]]. [[Duch]]ovný [[život]] samotu veľmi [[naplnenie|vypĺňa]]. ([[František Mikloško]])
 
* [[Sila]] [[kôň|koňa]] sa [[poznanie|pozná]] na ďalekej [[cesta|ceste]] a [[srdce]] [[človek]]a v [[dĺžka|dlhej]] [[služba|službe]]. ([[Ázijské príslovia]])
 
* Skôr, než [[človek]] správne [[Pochopenie|pochopí]] dielo [[Svätý Duch|Ducha Svätého]], musí predovšetkým [[Poznanie|poznať]] Ducha Svätého. ([[Raymond H. Torrey]])
* [[skromnosť|Skromný]] [[človek]] je iba ten, ktorý má [[dostatok]] [[sebavedomie|sebavedomia]]. ([[Gabriel Laub]])
Řádek 359 ⟶ 212:
* Skutočným [[majetok|majetkom]] [[človek]]a je jeho [[vernosť]]. ([[Epiktetos]])
* Skutočnú [[hodnota|hodnotu]] [[človek]]a poznáme podľa toho, ako sa [[správanie|správa]] k niekomu, kto pre neho nemôže celkom [[nič]] urobiť. ([[Samuel Johnson]])
 
* [[Sloboda]], ktorá [[Dovoliť|dovoľuje]] [[človek]]u [[blúdiť]] od [[cieľ]]a k cieľu alebo sa [[Rozplynúť sa|rozplynúť]] v [[Abstrakcia|abstraktnej]] [[nič]]ote, nie je slobodou, ktorou disponuje človek, ale slobodou, ktorá disponuje človekom. ([[Jean Hyppolite]])
* [[Sluha]]? Ale [[duša|dušu]] má azda [[sloboda|slobodnú]]. Sluha? Teda takú má [[chyba|chybu]]? [[ukázať|Ukáž]] mi takého [[človek]]a, čo by nebol sluha. ([[Lucius Annaeus Seneca]])
 
* [[Smiech]] a plač sú najcennejší [[majetok]] živého [[človek]]a. ([[Jan Werich]])
* [[smútok|Smútky]] sú našimi najlepšími [[učiteľ]]mi. [[Človek]] [[videnie|uvidí]] ďalej cez [[slza|slzu]] ako cez [[ďalekohľad]]. [[Zármutok]] je [[inštruktor]]om [[múdry]]ch...([[George Gordon Byron]])
 
* Som [[presvedčenie|presvedčený]], že [[človek]] sa v iných [[ľud|ľuďoch]] nielen [[milovanie|miluje]], ale i [[nenávisť|nenávidí]]. ([[Georg Christoph Lichtenberg]])
* Som za [[pôžička|vypožičiavanie]] [[kniha|kníh]]. Keď [[človek]] knihu [[vlastníctvo|vlastní]], povie si: [[čítanie|Prečítaš]] si to inokedy. ([[Theodor Gottlieb von Hippe]])
* Sotva [[existencia|existuje]] v ľudskom [[bytie|bytí]] niečo, čo by umožňovalo [[človek]]u získať viac [[odstup]]u než [[humor]]. ([[Viktor Frankl]])
 
* Spáchal [[zločin]] – [[zabitie|zabil]] [[človek]]a ! V sebe. ([[Stanisław Jerzy Lec]])
* [[:kategória:Spisovatelia|Spisovatelia]], [[:kategória:skladatelia|skladatelia]] a [[umelec|umelci]] používajú obmedzený počet písmen, farieb, nôt. V podstate ide o malo: šikovne ich rozložiť. ([[Max Kašparů]])
* [[Spisovateľ]] je [[človek]], pre ktorého je [[písanie]] [[zložitosť|zložitejšie]] ako pre iných [[ľud]]í. ([[Thomas Mann]])
* Spravodlivému [[človek]]u prospievajú aj tvrdé rany [[nepriateľ]]ov. Práve tým, že škodia, pomáhajú. Je tomu tak, ako keby dážď drahokamov spustošil vinicu, a tým obohatil jej majiteľa vzácnejším [[poklad]]om. ([[Ignác z Loyoly]])
 
* [[Srdce]] [[človek]]a je jeho [[raj]]om i [[peklo]]m. ([[Jean-Jacques Rousseau]])
* [[Srdce]] má bez [[dôvera|dôvery]] [[človek]]a k človeku len [[údel]] [[mechanizmus|mechanického]] [[sval]]u. ([[Bettina von Arnim]])
 
* Stačí akákoľvek [[hlúposť]], aby [[človek]]a [[zabitie|zabila]]. ([[Blaise Pascal]])
* [[Zmena|Staňte]] sa [[česť|čestným]] [[človek]]om a získate [[istota|istotu]], že na [[svet]]e je menej o [[jeden|jedného]] [[darebák]]a. ([[Thomas Carlyle]])
Řádek 385 ⟶ 232:
* Stať sa [[dobro|dobrým]] [[človek]]om je [[umenie]]... ([[Lucius Annaeus Seneca]])
* [[Strom]] [[kvet]]mi a [[človek]] [[láska|láskou]] sa [[nebo|nebesiam]] najviac [[páčiť sa|páčia]]. ([[Ázijské príslovia]])
 
* [[Svätí|Svätci]] sú odpoveďou zhora na otázky z dola. ([[Hans Urs von Balthasar]])
* [[Svätosť]] je to, čím [[myseľ]] [[človek]]a seba a svoje [[úkon]]y [[spoj]]uje s [[Boh]]om. ([[Tomáš Akvinský]])
* Svoje [[zásada|zásady]] by si [[človek]] mal [[šetrenie|šetriť]] pre veľké [[príležitosť|príležitosti]]. ([[Albert Camus]])
 
* [[Súhlas]] má aj tú [[Výhoda|výhodu]], že [[človek]] [[Získať|získava]] [[presvedčenie]] o vlastnej [[Aktivita|aktivite]] len jednoduchým akceptovaním [[Nevyhnutnosť|nevyhnutnosti]] bez toho, aby sa sám [[Musieť|musel]] o niečo [[Pričiniť sa|pričiniť]]. ([[Sławomir Mrożek]])
 
== Š ==
[[Súbor:Human evolution scheme.png|thumb]]
 
* [[Šanca]] zaklope na [[dvere]] častejšie, ako si [[človek]] [[myslieť|myslí]], ale väčšinou nie je nikto [[dom]]a. ([[Will Rogers]])
* [[Šťastie]] dáva [[bohatstvo]] iba dočasne, ako by ho [[človek]]u iba [[pôžička|vypožičal]], ale aby sme boli [[skutočnosť|skutočne]] šťastní, to závisí len od našej vlastnej [[vôľa|vôle]]. ([[Epiktetos]])
Řádek 401 ⟶ 242:
* [[Šťastie|Šťastný]] je [[človek]], ktorý [[Vedomie|vie]], že je šťastný. ([[Čínske príslovia]])
* [[Štedrosť|Štedrý]] [[človek]] si vymyslí aj dôvod na [[Dar|dávanie]]. ([[Publilius Syrus]])
 
== T ==
 
* [[Talent]]ovaný [[človek]] vie, že má čo rozdávať, a [[mať rád|rád]] sa o svoje [[nadanie]] [[delenie|podelí]] s ostatnými. ([[Alexandr Isajevič Solženicyn]])
 
* [[Telo]] [[zaľúbenie|zamilovaného]] [[človek]]a je tak málo [[odolnosť|odolné]], že je hotovým eldorádom pre [[choroba|chorobu]] [[žiarlivosť|žiarlivosti]]. ([[Barnabe Barnes]])
 
* [[Ticho]] sa nenachádza na končiaroch hôr a [[hluk]] sa nezdržiava na mestských [[trh]]oviskách. Oboje je v [[srdce|srdci]] [[človek]]a. ([[Lao-c']])
 
* Tí dobrí [[ľudia]] [[nevedomosť|nevedia]], koľko [[práca|práce]] a [[čas]]u je [[potreba|potrebné]], aby sa [[človek]] naučil čítať. Ja som na tom pracoval [[osemdesiat]] rokov a stále ešte nemôžem [[povedať]], že by sa mi to bolo podarilo. ([[Johann Wolfgang von Goethe]])
* Tí, čo sa oddávajú výhradne [[Telo|telesnému]] [[Cvičenie|cvičeniu]], priveľmi hrubnú. Kto sa venuje iba múzickému [[Umenie|umeniu]], je primäkký. Kto spája telesné cvičenie s múzickým umením, o tom možno právom povedať, že je [[Dokonalosť|dokonalým]] [[človek]]om a najlepšie pochopil [[Harmónia|harmóniu]]. ([[Platón]])
 
* To, čo robí [[človek]]a je [[srdce]]. ([[Marcus Tullius Cicero]])
* To, čo sa dá vôbec povedať, sa dá povedať jasne a o čom [[človek]] nevie [[Rozhovor|hovoriť]], o tom treba [[mlčanie|mlčať]]. ([[Ludwig Wittgenstein]])
 
* [[Transplantácia|Transplantovať]] [[srdce]] z [[človek]]a do človeka už dokážeme; [[láska|lásku]] ešte nie. ([[Charles Aznavour]])
 
* Ty a ja sme jedno. Nemôžem ti ublížiť bez toho, žeby som neranil aj seba. ([[Móhandás Karamčand Gándhí]])
 
== U ==
[[Súbor:Cranium human front001.gif|thumb]]
 
* U [[žena|ženy]] [[človek]] nikdy nevie, na čom je; [[výnimka|výnimky]] sú možné k horšiemu i lepšiemu. ([[Gavril Romanovič Deržavin]])
 
* [[učenosť|Učený]] [[človek]] má svoje [[bohatstvo]] vždy v sebe. ([[Faedrus]])
 
* [[Umenie]] je [[činnosť]], ktorá [[človek]]u [[možnosť|umožňuje]] vedome [[ovplyvňovať]] druhých prostredníctvom istých vonkajších [[znamenie|znamení]] tak, aby v nich [[vyvolanie|vyvolal]] alebo oživil [[pocit]]y, ktoré sám zakúsil. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
 
* Urobte to ako ja, [[vydávanie|vydajte]] sa za [[archeológ]]a. To je jediný [[človek]], ktorý sa bude na vás [[pozerať]] s o to väčším [[záujem|záujmom]], o čo budete [[staroba|staršia]]. ([[Agatha Christie]])
 
* [[usilovanie|Usilovaním]] sa o [[Nemožnosť|nemožné]] [[človek]] vždy [[dosiahnutie|dosiahol]] to, čo [[možnosť|možné]] je. Tí ktorí z [[opatrnosť|opatrnosti]] neurobili viac ako považovali za možné, nikdy neurobili ani jeden [[krok]] [[dopredu]]. ([[Michail Alexandrovič Bakunin]])
* [[Úsudok|Usudzujem]], že Pán [[Boh]], keď tvoril [[človek]]a, precenil svoje [[možnosť|možnosti]]. ([[Oscar Wilde]])
 
* Už to bolo dosť, že [[Boh]] bol najskôr pripodobnený [[človek]]u. Ale to, že človek bol pripodobnený Bohu, je ešte oveľa viac. ([[John Donne]])
 
== Ú ==
 
* [[úcta|Úctu]] [[človek]]a k sebe samému treba takmer nanovo [[objav]]iť. Je [[koreň|zakorenená]] vo všeobecne [[zabudnúť|zabudnutej]] [[pravda|pravde]], že sám [[Boh]] si nás [[vážnosť|váži]]. ([[Romano Guardini]])
 
* Úplne [[dokonalosť|dokonalý]] [[človek]] by bol [[potreba|nepotrebný]]. ([[Karl Heinrich Waggerl]])
* Úplne [[ocenenie|oceniť]] [[človek]]a môžu len tí, ktorí sa mu [[vyrovnanosť|vyrovnajú]], alebo tí, ktorí stoja [[výška|vyššie]] ako on. ([[Marcus Aurelius]])
 
* [[Úspech]] je to posledné, čo sa [[človek]]u [[odpustenie|odpúšťa]]. ([[Truman Capote]])
* [[úspech|Úspešný]] [[človek]] je taký, ktorý dokáže [[stavanie|postaviť]] pevné [[základ]]y z [[tehla|tehál]], ktoré ostatní po ňom [[hádzanie|hádžu]]. ([[Sidney Greenberg]])
* [[úspech|Úspešný]] [[človek]] je ten, ktorý [[ráno]] [[vstávanie|vstane]], [[večer]] si ľahne a medzitým [[robiť|robí]] to, čo chce. ([[Bob Dylan]])
* [[Ústa]] [[človek]]a všade dovedú. ([[Slovenské príslovia]])
 
== V ==
[[Súbor:Cruel Summer.jpg|thumb]]
[[Súbor:Jakarta farmers protest1.jpg|thumb]]
 
* V každom [[človek]]u je priepasť, ktorú môže naplniť iba [[Boh]]. ([[Blaise Pascal]])
* V [[Kresťanstvo|kresťanstve]] hovorí [[Boh]] iba tak mimochodom [[človek]]u: nehraj [[Tragédia|tragédiu]] alebo [[nebo]] a [[peklo]] na [[zem]]i. Nebo a peklo som si vyhradil ''ja''. ([[Ludwig Wittgenstein]])
Řádek 461 ⟶ 274:
* V [[ticho|tichu]] [[človek]] vo svojom [[vnútro|vnútri]] [[stretnutie|stretne]] seba takého, aký je pred [[Boh]]om. ([[Pau del Rosso]])
* V [[Zúfalstvo|zúfalstve]] a v [[Nebezpečenstvo|nebezpečenstve]] sa [[Učiť|naučí]] [[človek]] [[veriť]] v [[zázrak]], inak by to neprežil. ([[Erich Maria Remarque]])
 
* [[Vec]]i majú len tú [[hodnota|hodnotu]], ktorú im [[človek]] [[požičanie|prepožičia]]. ([[Molière]])
* [[Vedec]], to je [[človek]], ktorý zabíja svoj voľný čas prácou. ([[George Bernard Shaw]])
Řádek 467 ⟶ 279:
* [[Veľkosť]] [[človek]]a neposudzujeme podľa [[majetok|majetku]], ale podľa [[cnosť|cnosti]]. ([[Cornelius Nepos]])
* [[Veľkosť]] [[človek]]a [[rast]]ie tou [[miera|mierou]], akou sa on [[usilovnosť|usiluje]] [[rozmnoženie|rozmnožiť]] [[dobro]] svojich [[blížny|spolublížnych]]. ([[Móhandás Karamčand Gándhí]])
 
* Vo [[voľno]]m [[čas]]e sa [[prejav]]ujú [[sklon]]y a [[temperament]] [[človek]]a. [[Skutočnosť|Skutočné]] [[potešenie]] závisí väčšmi na [[Fantázia|fantázii]] než na [[rozum]]e, a preto sa má každý [[Zábava|zabávať]] podľa svojho. ([[John Locke]])
 
* Veľký je [[človek]], ktorý dokáže ohodnotiť naše mlčanie. ([[Chalíl Džibrán]])
 
* Veľkosť je [[vlastnosť]] [[srdce|srdca]], [[myseľ|mysle]] a [[duša|duše]], ktorou [[človek]] neovláda natoľko prílivy [[more|mora]] ako prílivy svojej [[vášeň|vášne]]. ([[Fulton J. Sheen]])
 
* Vrodenou [[vlastnosť]]ou [[človek]]a je mýliť sa, ale len hlúpy v omyle zotrváva. ([[Marcus Tullius Cicero]])
 
* Všade tam, kde je človek, je miesto pre [[Dobro|dobrý]] [[Skutok|čin]]. ([[Lucius Annaeus Seneca]])
* [[vychovávanie|Výchova]] je to, čo v [[človek]]u zostane, keď [[zabudnúť|zabudne]], čo sa [[učenie|naučil]]. ([[Burrhus Frederic Skinner]])
 
* Všetci [[utrpenie|trpíme]] [[hlad]]om [[láska|lásky]] k [[človek]]u, a keď je hlad, [[chuť|chutí]] aj zle [[pečenie|upečený]] [[chlieb]]. ([[Maxim Gorkij]])
 
* Všetko [[zlo]] v [[život]]e pochádza od duševnej prázdnoty a [[lenivosť|lenivosti]]. Toto všetko príde, keď si [[človek]] [[zvyk]]ne žiť na úkor iných. ([[Anton Pavlovič Čechov]])
* [[Všetko|Všetky]] Adamove [[Dieťa|deti]] sú [[časť]]ou jedného [[Telo|tela]]. Keď [[Trpieť|trpí]] [[Jedna|jeden]], všetci ostatní trpia. Kto je [[Ľahostajnosť|ľahostajný]] k [[Utrpenie|utrpeniu]] druhých, [[Zásluha|nezaslúži]] si, aby sa [[Nazývanie|nazýval]] [[človek]]om. ([[Saadi]])
 
* [[Vychovávanie]] je najväčší a najťažší [[problém]], pred ktorý možno [[človek]]a postaviť. ([[Immanuel Kant]])
 
* [[vzdanie|Vzdať]] sa toho, čo [[človek]] [[milovanie|miluje]] viac ako seba, sa takmer rovná ľudskej [[smrť|smrti]]. ([[Lucie Delarue Mardrus]])
 
== Z ==
[[Súbor:RussianRainbowGathering 4Aug2005.jpg|thumb]]
 
* Z vodcovho vrchného [[veliteľ]]stva je hlásené, že náš [[Vodca]] Adolf Hitler padol za [[Nemecko]] dnes odpoludnia vo svojom veliteľskom stanovišti v budove ríšskeho kancelárstva, [[boj]]ujúc do posledného [[dych]]u proti boľševizmu. 30. apríla vymenoval Vodca za svojho nástupcu veľkoadmirála Dönitza. ''(Úradný oznam v rozhlase o Hitlerovej smrti, 1. máj 1945)''
 
* [[Láska|Zamilovanosť]] [[človek]]ovi ukazuje, ako by to malo vyzerať stále. ([[Anton Pavlovič Čechov]])
* [[Zamilovanosť]] je krásna a nevyhnutná, ale prináša [[úskalie|úskalia]], keď [[človek]] na tom druhom miluje svoj vlastný [[ideál]]ny [[obraz]]. [[Láska]] však znamená [[prijatie|prijať]] ho takého, aký je a [[inšpirácia|inšpirovať]] ho na to, aby sa stal lepším. Vytvoriť mu bezpečný [[priestor]], kde sa milovaný človek nemusí štylizovať. A keď je prijatý a milovaný, zaväzuje ho to na to, aby zo seba vydal to najlepšie. ([[Tomáš Halík]])
Řádek 499 ⟶ 297:
* [[Zaobchádzanie|Zaobchádzajte]] s [[človek]]om podľa toho, aký je a on takým zostane. Zaobchádzajte s človekom podľa toho, akým môže a mal by byť a on sa takým stane. ([[Johann Wolfgang von Goethe]])
* Zápor [[láska|lásky]] je v tom, že i keď [[človek]] niekoho [[milovanie|miluje]], nemusí byť s ním ešte [[šťastie|šťastný]]. ([[August Bebel]])
 
* [[Zdanie|Zdá sa]], že kto nemiluje, nie je [[milovanie|milovaný]] ani [[jeden|jediným]] [[človek]]om. ([[Demokritos]])
* Zdá sa mi, že [[idea]] osobného [[boh]]a je antropologický [[koncept]], ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú [[Vôľa|vôľu]] alebo [[cieľ]] mimo ľudskej [[Sféra|sféry]]... [[Veda]] bola [[obvinenie|obvinená]] z podrývania [[Morálka|morálky]], ale toto obvinenie je [[Nespravodlivosť|nespravodlivé]]. Ľudské [[Etika|etické]] [[správanie]] by malo byť [[Založenie|založené]] na [[Pochopenie|pochopení]], [[Vzdelanie|vzdelaní]] a sociálnych [[Väzba|väzbách]] a [[Potreba|potrebách]]; žiadny [[Náboženstvo|náboženský]] [[základ]] nie je potrebný. [[Človek]] by na tom bol dosť [[Bieda|biedne]] keby musel byť [[Ovládanie|ovládaný]] [[strach]]om z [[trest]]u a [[nádej]]ou na [[Odmena|odmenu]] po [[Smrť|smrti]]. ([[Albert Einstein]])
 
* [[Zlato|Zlatá]] [[uzda]] neurobí [[kôň|koňa]] lepším práve tak, ako [[človek]]a neurobia inakším [[dar]]y "šťasteny". ([[Lucius Annaeus Seneca]])
* Zlé [[putovanie]] znamená, že [[človek]] ostáva nezmenený. Takýto človek totiž len vymieňa jedno [[prostredie]] za iné, ale spolu s týmto prostredím nemení sám seba. ([[Ernst Bloch]])
* [[Zlosť]] je nebezpečná, [[človek]]a ponižuje. ([[Francois Rabelais]])
 
* Zmena podnebia nemení [[Morálka|mravy]]. Keď neopustí nedokonalý [[človek]] sám seba, sotva sa stane lepším na inom mieste. ([[Ignác z Loyoly]])
* [[Omyl|Zmýliť]] sa môže každý [[človek]], v omyle [[Zotrvanie|zotrváva]] len [[Tvrdohlavosť|tvrdohlavý]]. ([[Marcus Tullius Cicero]])
 
* Zo všetkých [[tvor]]ov iba [[človek]] [[pitie|pije]], hoci nemá [[smäd]], [[jedenie|je]] hoci nemá [[hlad]], [[hovoriť|hovorí]] hoci nemá čo povedať. ([[John Steinbeck]])
* Zo všetkých [[veda|vied]], ktoré [[človek]] môže a musí [[ovládanie|ovládať]], tou hlavnou je [[umenie]] [[žitie|žiť]] tak, aby [[spáchanie|spáchal]] čo najmenej [[zlo|zlého]] a urobil čo najviac [[dobro|dobrého]]. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
* Zo všetkých [[živočích]]ov sa vie [[smiech|smiať]] iba [[človek]], hoci má na to najmenej [[dôvod]]ov. ([[Ernest Hemingway]])
 
* Zrodila sa v deň, keď bol [[človek]] povolaný, aby vo svojom dočasnom pozemskom [[život]]e uskutočňoval ľudskú dôstojnosť v osobnej [[sloboda|slobode]], v rešpektovaní [[právo|práv]] druhého človeka a v praktozovaní bratskej [[láska|lásky]] ku všetkým. Nikdy pred [[Ježiš Kristus|Kristom]] neboli vyslovené podobné [[myšlienka|myšlienky]]. [[Demokracia]] je zviazaná s [[kresťanstvo]]m v myslení i v [[čas]]e. Zrodila sa s ním len postupne, po dlhom tápaní, niekedy za cenu optovného upadnutia do barbarstva. ([[Róbert Schuman]])
 
== Ž ==
[[Súbor:Godward Yes or No 1893.jpg|thumb]]
 
* [[žitie|Žijem]] [[stred|uprostred]] iných [[vyznanie|vyznaní]], [[tradícia|tradícií]] a [[kultúra|kultúr]] ako [[Ježiš]]ov [[človek]]. ([[Anton Srholec]])
* [[Život]] [[človek]]a má [[Zmysel (význam)|zmysel]], ak po ňom zostane vo [[svet]]e o trochu viac [[láska|lásky]] a [[dobro|dobra]]. ([[Alfréd Delp]])
Řádek 524 ⟶ 313:
* [[Život]] [[jeden|jedného]] '''človeka''' je miliónkrát hodnotnejší ako všetok [[majetok]] najbohatšieho [[muž]]a [[planéta|planéty]]. ([[Che Guevara]])
* [[Život]] [[Podstata|spočíva]] v [[Úsilie|úsilí]] čo [[Účinok|najúčinnejšie]] neutralizovať [[Následok|následky]] [[Hlúposť|hlúpostí]], ktorých sa [[človek]] kedysi dopustil. ([[Stanisław Dygat]])
 
* [[Žobrák]]: [[človek]], ktorý sa [[spoliehanie|spoliehal]] na [[pomoc]] [[priateľ]]ov. ([[Ambrose Bierce]])
 
Řádek 530 ⟶ 318:
{{projekt|w|commons=Category:Homo}}
 
[[Kategória:Témy]]
[[Kategória:Človek]]