Človek: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vasiľ (diskusia | príspevky)
d Posledné úpravy používateľa 188.167.181.6 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Ham
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d robot kozmetické zmeny
Riadok 36:
* [[Bratstvo]] je [[uvedomenie|uvedomelý]] [[vnútro|vnútorný]] [[vzťah]] [[človek]]a k človeku, [[založenie|založený]] na [[dôvera|dôvere]], [[úprimnosť|úprimnosti]] a [[altruizmus|altruizme]]. [[Dôležitosť|Najdôležitejšia]] [[dimenzia]] človeka je jeho [[budúcnosť]]. ([[Martin Heidegger]])
 
* [[Budova]] [[mier]]u by spočívala na [[krehkosť|krehkom]] a hrozivom [[základ]]e, ak by sa neprestalo s takým [[totalita|totalitarizmom]]rizmom, ktorý robí z [[človek]]a postrkovaného [[sedliak]]a na politickej [[šachovnica|šachovnici]] a jednoduché [[číslo]] v hospodárskych [[kalkulácia|kalkuláciách]]. ([[Pius XII.]])
 
* [[Bytie]] nie je ani [[Dobro|dobré]] ani [[Zlo|zlé]], ale keby nevedel [[človek]] [[Rozlišovanie|rozlišovať]] medzi dobrom a zlom, [[Zničiť|zničil]] by sa na tejto [[zem]]i, lebo má obrovské [[nadanie]], ktorým [[zviera]]tá nedisponujú. Zvieratá [[Život|žijú]] [[právo]]m [[sila|silnejšieho]], človek si [[služba|poslúži]] nielen právom silnejšieho, ale aj právom podlejšieho. ([[Josef Čapek]])
Riadok 52:
 
* [[Cieľ]] musí [[človek]] [[poznanie|poznať]] skôr ako [[trasa|trasu]]. ([[Jean Paul]])
* [[Cieľ|Cieľom]]om [[Výchova|výchovy]] nie je len doviesť [[Človek|človekačlovek]]a k tomu, aby [[Konanie|konal]] [[Dobro|dobré]] [[Skutok|skutky]], ale aby v tom [[Nachádzanie|nachádzal]] [[radosť]]. Nielen byť [[Čistota|čistým]], ale aj [[milovať]] čistotu, nielen byť [[Spravodlivosť|spravodlivým]], ale aj [[Túžba|túžiť]] po spravodlivosti. ([[John Ruskin]])
* [[Civilizácia|Civilizačný]] [[rozpad]] [[manželstvo|manželstva]] a [[rodina|rodiny]] je spojený s rozpadom [[vzťah]]u [[človek]]a k [[Boh]]u. ([[Józef Augustyn]])
* [[Civilizácia]] je [[proces]] [[oslobodenie|oslobodzovania]] [[človek]]a od [[ľud|ľudí]]í. ([[Ayn Rand]])
 
* Cudziemu [[človek]]u svoje [[tajnosť|tajnosti]] nezver. ([[Slovenské príslovia]])
Riadok 147:
* Hitler bol podľa životopiscov skôr nenápadný [[človek]] s [[Nedostatok|nedostatkom]] [[Sebavedomie|sebavedomia]]. [[Fritz Wiedemann]], bývalý nadriadený [[slobodník]]a Adolfa Hitlera, odpovedal na [[otázka|otázku]], prečo Hitler sa nestal [[poddôstojník]]om: Pretože sme na ňom nemohli [[objav]]iť náležité vodcovské [[vlastnosť|vlastnosti]]. ''(Fabian, R. (1976): Die Fotografie als Dokument und Fälschung. München: Desch.; preklad z češtiny)''
 
* Hlavné [[problém|problémy]]y [[svet|sveta]]a sú výsledkom rozdielu toho, akým spôsobom myslí [[človek]]. ([[Goergy Bateson]])
 
* [[Hnev]] môže [[človek]] v sebe [[tlačenie|potlačiť]], [[láska|lásku]] však nie. ([[Jorge Amado]])
Riadok 153:
* Hoci [[vplyv]] [[minulosť|minulosti]] na [[život]] je veľmi silný, [[človek]] ho silou svojho [[duch]]a môže [[zmena|zmeniť]]. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
* [[Hodnotiť|Hodnotenie]] [[človek]]a má [[Vychádzanie|vychádzať]] z toho, čo dáva, a nie z toho, čo je [[Schopnosť|schopný]] [[získať]]. ([[Albert Einstein]])
* [[Hodnota|Hodnotu]] [[človek]]a nemeriame tou [[pravda|pravdou]], ktorá sa stala jeho [[vlastníctvo|vlastníctvom]]m, ale [[námaha|námahou]], ktorú vynaložil na jej [[dosiahnutie]]. ([[Gotthold Ephraim Lessing]])
 
* [[Hriech]] zanecháva [[rana|ranu]] na [[dôstojnosť|dôstojnosti]] [[človek]]a. ([[Elias Vella]])
Riadok 179:
* Iba [[človek]] ktorý [[Riziko|riskuje]] je [[Sloboda|slobodný]]. ([[Nezistené]])
* Iba [[nešťastie|nešťastný]] [[človek]] [[poznanie|pozná]] [[šťastie]]. ([[Erich Maria Remarque]])
* Iba s [[Ježiš Kristus|JežišJežišom]]om je možné, aby v nás stále žil nový [[človek]]. ([[Chiara Lubichová]])
 
* [[Ideál]] je stanovený ako [[čierna]] [[plocha]] [[terč]]a, ktorú musí mať [[človek]] stále na [[muška|muške]], i keď ju nie vždy [[zásah|zasiahne]]. ([[Johann Wolfgang von Goethe]])
Riadok 197:
* Je možné celý [[život]] [[opovrhnutie|opovrhovať]] [[ľudia|ľuďmi]], ale nie je možné na [[chvíľa|chvíľu]] [[túžba|nezatúžiť]] po [[láska|láske]] [[človek]]a. ([[Nicolas Ronald Alexis]])
* Je najväčším [[šťastie|šťastím]], keď [[človek]] chce byť tým, kým je. ([[Erazmus Rotterdamský]])
* Je pekné, že medzi [[priateľ]]mi možno mnohé zamlčať, a neskalí to ich súlad. Medzi [[Manželia|manželmanželmi]]mi je to ťažšie. ([[Hans Urs von Balthasar]])
* Je to malý [[krok]] pre [[človek]]a, ale veľký [[skok]] pre ľudstvo. ([[Neil Alden Armstrong]])
* Je rozdiel medzi pasívnym dobrom a aktívnym dobrom. To druhé, podľa môjho názoru, znamená venovať [[čas]] a energiu tomu, aby [[človek]] zmiernil [[bolesť]] a utrpenie. Vyžaduje to, aby [[človek]] šiel, vyhľadal tie, ktoré trpia a sú v ohrození; nie iba žiť vzorne pasívnym spôsobom a nekonať [[zlo]]. ([[Nicholas Winton]])
Riadok 203:
* Je veľmi [[ľahkosť|ľahko]] [[písanie|písať]] pekné [[vec]]i o [[utrpenie|utrpení]]. Ale písanie neznamená [[nič]]. Aby [[človek]] [[vedomie|vedel]], čo je utrpenie, najprv [[musieť|musí]] sám trpieť. ([[Terézia z Lisieux]])
* [[Jeden]] jediný [[človek]], ktorého skutočne [[počúvať|vypočujeme]], nás privedie na [[dokonalosť|dokonale]] nové [[myšlienka|myšlienky]]. ([[Elias Canetti]])
* Jeden jediný [[človek]] premenil najväčšiu ríšu [[svet|sveta]]a. Je hrozné, že práve tomuto reformátorovi ľudí chýbala základná cnosť - ľudskosť. ([[Voltaire]])
* [[Jeden]] z najhorších [[Omyl|omylovomyl]]ov väčšiny takzvaných [[Vedec|vedcov]] nášho [[Storočie|storočia]] je, že [[človek]] môže [[Život/+M|žiť]] bez [[Viera|viery]]. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
* Jeden z nás, [[Ježiš]], náš [[brat]], prenikol aj ako [[človek]] do Božej [[večnosť|večnosti]]. A v [[spoj|spojení]]ení s ním máme k večnosti prístup aj my cez jeho [[Cirkev]]. ([[Ján Chryzostom Korec]])
 
* Jediné, čo je horšie, ako keď sa o [[človek]]u [[hovoriť|hovorí]], je keď sa o ňom vôbec nehovorí.([[Oscar Wilde]])
Riadok 222:
* [[Láska]] je čosi osobné a neohraničené, čo sa zmocňuje celého [[človek]]a a oslobodzuje od [[sebectvo|sebectva]]. ([[Henry Miller]])
* [[Láska]] je jediný prostriedok poznávania, lebo odpoveď na moju otázku je v zjednotení sa s druhým. V druhom nachádzam a objavujem nielen seba; objavujem dvoch. Objavujem [[človek]]a. ([[Erich Fromm]])
* [[Láska]] je pre '''človeka''' zatiaľ tým, čím bol [[rozum]] pre [[svet]] [[živočích]]ov: existuje vo svojich zárodkoch alebo [[dispozícia|dispozíciach]]ch, nie však ešte v [[skutočnosť|skutočnosti]]. ([[Vladimir Sergejevič Soloviov]])
* [[Láska]] je pre [[človek]]a [[zložitosť|zložitejšia]] ako [[matematika]], často s [[riešenie|neriešiteľnými]] [[príklad]]mi. ([[Albert Einstein]])
* [[Láska]] je [[prejav]] ľudského [[vnútro|vnútra]], v ktorom sa najmenej prejavuje vnútorná [[zodpovednosť]] [[človek]]a. ([[August Bebel]])
Riadok 266:
 
* Máločo obšťastňuje viac než [[pocit]], že [[človek]] pre ostatných [[ľudia|ľudí]] niečo znamená. ([[Dietrich Bonhoeffer]])
* Mám [[Mať rád|rád]] [[pes|psy]], sú [[človek|ľuďom]] bližší ako iné [[zviera|zvieratá]]. ([[Victor Hugo]])
 
* [[Miesto]] [[človek]]a v [[život]]e nie je [[obmedzenosť|vymedzené]] tým, čo [[vedenie|vie]], ale tým, čo [[chcenie|chce]] a čo môže. ([[Gustave Le Bon]])
Riadok 279:
* [[Ticho|Mlčanie]] je prejavom vnútorného stavu [[človek]]a. ([[Romano Guardini]])
 
* Mnohí silní [[Ľudia|ľudia]] pociťujú akúsi prirodzenú [[Potreba|potrebu]] nájsť niekoho alebo niečo, pred čím by sa mohli skloniť. Silnému [[človek]]u je niekedy vlastná [[sila]] veľmi na [[Ťarcha|ťarchu]]. ([[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]])
 
* [[Moc]] nie je daná [[človek]]u, aby [[utláčanie|utláčal]] [[slabosť|slabého]], lež aby ho [[podpora|podporoval]] a [[pomoc|pomáhal]] mu. ([[John Ruskin]])
Riadok 325:
{{:Človek/+P}}
 
== R ==
[[Súbor:Morison003.jpg|thumb]]
 
Riadok 334:
* [[Rozum]] učí všetkých [[človek|ľudí]], že sme všetci rovní a nezávislí. ([[John Locke]])
* [[Rozumnosť|Rozumný]] [[človek]] [[Hľadanie|hľadá]] [[múdrosť]]. [[Blázon]] si [[Myslenie|myslí]], že ju [[Nájdenie|našiel]]. ([[Perzské príslovia]])
* [[rozumnosť|Rozumný]] [[človek]] [[milovanie|nemiluje]] preto, že je to [[výhoda|výhodné]], ale preto, že v samej [[láska|láske]] [[nachádzanie|nachádza]] [[šťastie|šťastie]]. ([[Blaise Pascal]])
* [[rozumnosť|Rozumný]] [[človek]] vie, že [[utrpenie]] mu nie je [[vrodený|vrodené]]. ([[Blaise Pascal]])
 
Riadok 355:
* [[Skutočnosť]], že [[veriaci]] je šťastnejší než [[skeptik]] nevraví [[nič]] viac než to, že [[opilosť|opitý]] [[človek]] je [[šťastie|šťastnejší]] než triezvy. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
* Skutočne: [[obyčajnosť|obyčajná]] [[zamilovanosť]] robí [[človek]]a [[slepota|slepým]]. [[pravosť|Pravá]] [[láska]] ho však robí [[vidieť|vidiacim]]. ([[Viktor Frankl]])
* Skutočným [[bohatstvo|bohatstvom]]m [[človek]]a je [[dobro]], ktoré vykonal na tomto [[svet]]e. ([[Mohamed]])
* Skutočným [[majetok|majetkom]] [[človek]]a je jeho [[vernosť]]. ([[Epiktetos]])
* Skutočnú [[hodnota|hodnotu]] [[človek]]a poznáme podľa toho, ako sa [[správanie|správa]] k niekomu, kto pre neho nemôže celkom [[nič]] urobiť. ([[Samuel Johnson]])
Riadok 371:
* Spáchal [[zločin]] – [[zabitie|zabil]] [[človek]]a ! V sebe. ([[Stanisław Jerzy Lec]])
* [[:kategória:Spisovatelia|Spisovatelia]], [[:kategória:skladatelia|skladatelia]] a [[umelec|umelci]] používajú obmedzený počet písmen, farieb, nôt. V podstate ide o malo: šikovne ich rozložiť. ([[Max Kašparů]])
* [[Spisovateľ]] je [[človek]], pre ktorého je [[písanie]] [[zložitosť|zložitejšie]] ako pre iných [[ľud|ľudí]]í. ([[Thomas Mann]])
* Spravodlivému [[človek]]u prospievajú aj tvrdé rany [[nepriateľ]]ov. Práve tým, že škodia, pomáhajú. Je tomu tak, ako keby dážď drahokamov spustošil vinicu, a tým obohatil jej majiteľa vzácnejším [[poklad]]om. ([[Ignác z Loyoly]])
 
* [[Srdce]] [[človek]]a je jeho [[raj]]om i [[peklo]]m. ([[Jean-Jacques Rousseau]])
Riadok 394:
[[Súbor:Human evolution scheme.png|thumb]]
 
* [[Šanca]] zaklope na [[dvere]] častejšie, ako si [[človek]] [[myslieť|myslí]], ale väčšinou nie je nikto [[dom|doma]]a. ([[Will Rogers]])
* [[Šťastie]] dáva [[bohatstvo]] iba dočasne, ako by ho [[človek]]u iba [[pôžička|vypožičal]], ale aby sme boli [[skutočnosť|skutočne]] šťastní, to závisí len od našej vlastnej [[vôľa|vôle]]. ([[Epiktetos]])
* [[šťastie|Šťastný]] [[človek]], ktorý [[spoznávanie|spoznal]] [[príčina|príčiny]] [[vec]]í. ([[Vergílius]])
Riadok 403:
== T ==
 
* [[talent|TalentovanýTalent]]ovaný [[človek]] vie, že má čo rozdávať, a [[mať rád|rád]] sa o svoje [[nadanie]] [[delenie|podelí]] s ostatnými. ([[Alexandr Isajevič Solženicyn]])
 
* [[Telo]] [[zaľúbenie|zamilovaného]] [[človek]]a je tak málo [[odolnosť|odolné]], že je hotovým eldorádom pre [[choroba|chorobu]] [[žiarlivosť|žiarlivosti]]. ([[Barnabe Barnes]])
Riadok 426:
* [[učenosť|Učený]] [[človek]] má svoje [[bohatstvo]] vždy v sebe. ([[Faedrus]])
 
* [[Umenie]] je [[činnosť]], ktorá [[človek]]u [[možnosť|umožňuje]] vedome [[ovplyvňovať|ovplyvňovať]] druhých prostredníctvom istých vonkajších [[znamenie|znamení]] tak, aby v nich [[vyvolanie|vyvolal]] alebo oživil [[pocit]]y, ktoré sám zakúsil. ([[Lev Nikolajevič Tolstoj]])
 
* Urobte to ako ja, [[vydávanie|vydajte]] sa za [[archeológ]]a. To je jediný [[človek]], ktorý sa bude na vás [[pozerať]] s o to väčším [[záujem|záujmom]], o čo budete [[staroba|staršia]]. ([[Agatha Christie]])
Riadok 437:
== Ú ==
 
* [[úcta|Úctu]] [[človek]]a k sebe samému treba takmer nanovo [[objav|objaviť]]. Je [[koreň|zakorenená]] vo všeobecne [[zabudnúť|zabudnutej]] [[pravda|pravde]], že sám [[Boh]] si nás [[vážnosť|váži]]. ([[Romano Guardini]])
 
* Úplne [[dokonalosť|dokonalý]] [[človek]] by bol [[potreba|nepotrebný]]. ([[Karl Heinrich Waggerl]])
Riadok 456:
* V mojom živote bola [[otázka]], jedna z tých veľkých. Čo je to [[človek]]? Aké [[element]]y tvoria človeka? Je to [[hľadanie]]... na koľko elementov prídeš predtým, ako povieš "Áno, to je človek" tam, kde si predtým vravel, že to človek nie je. ([[Gene Roddenberry]])
* V [[Nebo|nebi]] [[človek]] nebude [[Schopnosť|schopný]] [[snívať]] - pre samotnú [[skutočnosť]] na to nebude mať [[čas]]. ([[Pavel Kosorin]])
* V plnohodnotnom [[vzťah|vzťahu]]u začne [[človek]] [[Pozeranie|pozerať]] na [[svet]] [[Oko|očami]] toho druhého. ([[Javier Moro]])
* V [[Skutočnosť|skutočnosti]] moderný [[človek]] mimo [[Pracovná doba|pracovnú dobu]] má veľmi málo [[Sebadisciplína|sebadisciplíny]]. Keď nepracuje, chce [[Lenivosť|leňošiť]], flákať sa, alebo aby sme použili krajšie [[slovo]] „uvoľniť sa.“ ([[Erich Fromm]])
* V [[ticho|tichu]] [[človek]] vo svojom [[vnútro|vnútri]] [[stretnutie|stretne]] seba takého, aký je pred [[Boh]]om. ([[Pau del Rosso]])
Riadok 463:
* [[Vec]]i majú len tú [[hodnota|hodnotu]], ktorú im [[človek]] [[požičanie|prepožičia]]. ([[Molière]])
* [[Vedec]], to je [[človek]], ktorý zabíja svoj voľný čas prácou. ([[George Bernard Shaw]])
* Veľké [[osobnosť|osobnosti]] vždy narážali na [[odpor]] priemerných [[ľud|ľudí]]í. Priemerná osobnosť nie je [[schopnosť|schopná]] rozumieť [[človek]]u ktorý odmietol [[slepota|slepo]] sa držať konvenčných [[zvyk]]lostí a namiesto toho sa rozhodol vyjadrovať svoj [[názor]] [[odvaha|odvážne]] a [[úprimnosť|úprimne]]. ([[Albert Einstein]])
* [[Veľkosť]] [[človek]]a neposudzujeme podľa [[majetok|majetku]], ale podľa [[cnosť|cnosti]]. ([[Cornelius Nepos]])
* [[Veľkosť]] [[človek]]a [[rast]]ie tou [[miera|mierou]], akou sa on [[usilovnosť|usiluje]] [[rozmnoženie|rozmnožiť]] [[dobro]] svojich [[blížny|spolublížnych]]. ([[Móhandás Karamčand Gándhí]])
Riadok 481:
 
* Všetko [[zlo]] v [[život]]e pochádza od duševnej prázdnoty a [[lenivosť|lenivosti]]. Toto všetko príde, keď si [[človek]] [[zvyk]]ne žiť na úkor iných. ([[Anton Pavlovič Čechov]])
* [[Všetko|Všetky]] Adamove [[Dieťa|deti]] sú [[Časť|časťoučasť]]ou jedného [[Telo|tela]]. Keď [[Trpieť|trpí]] [[Jedna|jeden]], všetci ostatní trpia. Kto je [[Ľahostajnosť|ľahostajný]] k [[Utrpenie|utrpeniu]] druhých, [[Zásluha|nezaslúži]] si, aby sa [[Nazývanie|nazýval]] [[Človek|človekomčlovek]]om. ([[Saadi]])
 
* [[Vychovávanie]] je najväčší a najťažší [[problém]], pred ktorý možno [[človek]]a postaviť. ([[Immanuel Kant]])
Riadok 528:
== Iné projekty ==
{{projekt|w|commons=Category:Homo}}
 
[[Kategória:Témy]]
[[Kategória:Človek]]
[[Kategória:Príroda]]