Katarína Sienská: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vasiľ (diskusia | príspevky)
d revert
Riadok 9:
}}
 
'''Sv. Katarína Sienská''' (* 1347 – † 1380) bola talianská rehoľníčka (dominikánka).
'''Sv. Katarína Sienská''' (* 25.3.1347 Siena– † 29.4.1380 Rím) bola talianská rehoľníčka (dominikánka), mystička, učiteľka Cirkvi. V Avignone r 1376 pohnula pápeža Gregora XI. k návratu do Ríma, r.1461 vyhlásená za svätú, r.1939 za patrónku Talianska, r.1970 pápež Pavol VI. vyhlásil za učiteľku Cirkvi (Doctor Ecclesiae universalis), r.1999 pápež Ján Pavol II. spolu s sv.Brigitou Švédskou a sv.Terezkou z Kríža ju povzniesol na ochrannú patrónku Európy. Vlastným menom Caterina Benincasa bola druhá najmladšia z 25 detí, ako šesťročná mala mystické videnia. Ako 16 ročná bola prijatá do rehole, v niekoľkoročnej utiahnutosti v svojej izbe sa učila rozoznať duchov, svoje zážitky opísala neskôr v Dialógu. "Prichádza (vízia) od diabla, pociťuje duša bezprostredne pri jej zjavení radosť, čím však dlhšie zostáva, tým viac odchádza radosť a ostáva pretlak, zatemnenie a nepokoj, ktoré tvojho ducha zatemnia. Ak sú (vízie) ale odo mňa (Boha), potom je duša od prvého okamihu naplnená svätou bázňou, pokorou, a zároveň s týmto strachom dostáva duša radosť a bezpečie ". Vízie zmenily život Kataríny radikálne. Opúšťa svoju celu, dáva svoj život do služby ľuďom okolo seba. Pomáha s domácnosťou svojim rodičom a s podporou svojho otca chudobným a chorým. Často navštevuje väzenia, potešiť odsúdených a sprevádza ich k miestu popravy. Jej vyžarovanie a práca viedli k tomu, že sa k nej pripojili viacerí, ktorí ju vyhlásili za duchovnú matku. Tu patrili spolusestry Mantellatinky, známy, priatelia, dominikáni a spolupracovníci Sienskej nemocnice (špitálu). Vyjadrovala sa k otázkam Cirkevným, spoločenským, politickým, čo viedlo k predvolaniu pred Dominikánsky rád, kde sa pravdepodobne musela zodpovedať z obvinenia z kacírstva (dokumenty neboli dochované). Bol jej pridelený Dominikán Raimund de Capua, ako spovedník , prekladateľ a poradca, napísal po smrti Kataríny životopis Legenda maior. Katarína viedla aj verejné vystúpenia, kde sa obracala na cirkevných a politických predstaviteľov, čo jej po celej Európe vytvorilo meno, a ľudia za ňou chodili, medzi nimi aj pápež, ktorého tiež nešetrila výrokmi, a žiadali ju o radu. 1.apríla 1375 pred krížom v Pise mala stigmy, na tele sa jej objavily rany umučeného Krista. 1377 po vypuknutí veľkej Schizmy, na želanie pápeža Urbana VI. sa presťahovala do Ríma, kde naďalej bojovala za jednotu Cirkvi a mierové riešenie krízou zmietaného Talianska. Veľmi ťažko chorá zomiera ako 33 ročná 29.apríla 1380 blízko kostola Santa Maria sopra Minerva, kde bola pochovaná do hrobu. Po správach konania zázrakov nad jej hrobom, Raimund de Capua jej ostatky nechá preniesť do Baziliky Capella Capranica, od r 1855 sa tu nachádzajú relikvie vložené do oltára. 29 apríl je aj deň úcty k sv.Kataríne Sienskej.
 
== Potvrdené výroky ==
{{potvrdené}}
 
"Prichádza (vízia) od diabla, pociťuje duša bezprostredne pri jej zjavení radosť, čím však dlhšie zostáva, tým viac odchádza radosť a ostáva pretlak, zatemnenie a nepokoj, ktoré tvojho ducha zatemnia. Ak sú (vízie) ale odo mňa (Boha), potom je duša od prvého okamihu naplnená svätou bázňou, pokorou, a zároveň s týmto strachom dostáva duša radosť a bezpečie ".
 
Zachovalo sa viac než 380 listov, ktoré Katarína diktovala, nebola schopná sama písať, sú dôležitým svedectvom tej doby, teologickej hĺbky a mena ktoré ju vyzdvihujú ako učiteľku Cirkvi. (Mužom Cirkvi I., II., Ženám Cirkvi, Rehoľným ženám, Mužom politiky, Ženám sveta, Na rôznych adresátov, Dialóg : Rozhovor s Bohom o Jeho videniach).
 
== Prisudzované výroky ==