Ľudovít Štúr: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 5 901 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
Posledné úpravy používateľa 178.41.217.10 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava JAnDbot
d (Posledné úpravy používateľa 178.41.217.10 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava JAnDbot)
== Potvrdené výroky ==
{{Potvrdené}}
 
* Všade pustnú naše obce. Židia opanúvajú sudcovskou exekúciou postavenie úbohého ľudu, ktorý sa musí vysťahovať z domu, odobrať sa od svojej rodiny a známych a musí sa pustiť do šíreho sveta, aby tam zomrel a zakapal. Svätá vec človečenstva nás vyzýva, aby sme už raz vyslovili zásadu oslobodenia ľudu. V západných štátoch nie sú viac feudálne vzťahy. Veď sa ani nezrovnávajú s požiadavkou tohto storočia. Podľa mňa stojíme na čiare dvoch vekov: jedného zapadajúceho, v ktorom sa práva len jednotlivcom a kastám dávali, druhého svitajúceho, v ktorom sa práva každému, zaslúženému, v opravdivom zmysle vzatému človeku povolia a prisúdia. Dávajme si pozor, aby sme nezaostali za tým, čo už inde svitá a čo je požiadavkou nášho storočia. Nedávno, keď som tu, vec chudobného ľudu podotkol, zaslúžilý vyslanec peštianskej stolice videl v potlačení ľudu osud. Spomenul, že je to beh sveta, keď sa ten čo stojí nižšie v obci potlačí a musí niesť ťarchu dane. Ja v tom žiaden osud nevidím. A chráňboh, aby v tom aj dáky osud bol. Na čele dejov v štátoch a spoločnostiach stojí ľudská vôla, samotné dejiny nie sú nič iné iba rozvíjanie a uskutočňovanie tejto vôle. Ľudovít Štúr, Uhorský snem, 15. január 1848
 
* Ľudovít Štúr o vzdelanosti: Každého k hodnosti ľudskej privádzať a ho o nej presvedčovať i učiť, za každého najvyššou a najvznešenejšou úlohou je byť človekom vždy a všade. ... Osveta a vzdelanosť by len mŕtva bola, keby sa len v knihách držala a tam ako poklady, ktoré nikto neužíva a ktorých blesku sa len dajedni tešia, sa skrývala. Jej povolanie je nielen hlavy napínať, ale aj umy osvecovať.
 
 
=== Nauka reči Slovenskej ===
== Povedali o ==
{{Povedali o}}
* [[Gustáv Husák]]: Keď skúmame [[dejiny]], nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho [[Národ|národa]]. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je [[Ľudovít Štúr]] ... Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich [[Sloboda|slobodu]] a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za [[Revolúcia|revolučné]] požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. ... Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. ... Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky [[Karl Marx|Marxa]] a [[Friedrich Engels |Engelsa]], písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie. .... V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. [[Objektívnosť|Objektivizovali]] a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. ... Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? [[Karol Kuzmány|Kuzmány]], [[Janko Kráľ]], [[Svetozár Hurban-Vajanský|Vajanský]] a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás. ... Táto symbióza skutočnej [[Kultúra|kultúry]] s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia [[Andrej Hlinka|Hlinku]] a Tuku alebo [[Milan Hodža|Hodžu]] a [[Ivan Dérer|Dérera]] a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúce iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach [[Laco Novomeský|Novomeského]], [[Ján Smrek|Smreka]], [[Peter Jilemnický|Jilemnického]], [[Fraňo Kráľ|Kráľa]], [[Janko Jesenský|Jesenského]], v článkoch [[Vladimír Clementis|Clementisa]] v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní [[Socializmus|socialistického]] hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za [[Pravda|pravdu]] a [[Krása|krásu]] v ľudskom spoločenstve. K týmto zdrojom národných a kultúrnych síl sa vraciame, ked robíme jeden a chystáme sto krokov dopredu."
Štefan Drug: ''Štúrov program na našich zástavách
 
== Iné projekty ==
9 168

úprav