Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprava diakritiky
Dopnene zdroje a opravene citaty podla nich
Riadok 19:
 
* Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktorí nielenže uznávali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto „vina“ je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou.
:: List pápežovi [[Pius XII.|Piovi XII.]], [[8. novembra]] 1944.<ref>''Vatikán a Slovenská republika (1939-1945.) Dokumenty'', zostavil I. Kamenec, V. Prečan, S. Škorvánek, Slovac Academic Press, Bratislava 1992, ISBN 80-85665-00-X. str. 207. Ďalej len Kamenec 1992.</ref>
:: List doručený do Vatikánu, [[19. december]] 1944
 
* Tohoto sa ja nechytám, takúto prácu ja konať nebudem!
Riadok 30:
::V pražskom parlamente, [[21. marec]] 1938
 
* VrajNedávno naši páni dostali do rúk starú knihu, čiv jektorej toboli kresťanskénapísané mestá uhorské i hornouhorské. Tam bolo napísané, čokoľko savtedy v roku 1840 bolo Židov na robíSlovensku sov Židmimestách. JeVo toveľkých ľudské?mestách Nieako je toŽilina, rabovka?..Nitra a iné, bolo vtedy 30-40 Židov. JaA za sto rokov sa pýtamto zdesaťnásobilo! Bolo ich stále viac a akých? Nie na poli, jeale tov kresťanskéúradoch, keďv sabankách národa chcena zbaviťvšelijakých svojhoiných večnéhomiestach nepriateľa?sedeli ..Židia. žeVtedy, keď Slovákovitri židovskýmilióny živelnároda ohrozovalmali život62%, ovtedy tom5% nikohoŽidov netrebamalo presviedčať38% národného dôchodku! A ten pomer medzi národom a židovstvom sa stále rozširoval. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas a keby sme sa neboli od nich včas očistili. A urobili sme takto podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu.!
:: Prejav na cikevno-národných slávnostiach v Holíči, [[16. august]] 1942.<ref>''Jozef Tiso - Prejavy a články (1938-1944)'', Fabricius M., Hradská K.. Bratislava : AEPress, 2007. 696 s. ISBN 80-88880-46-7. str. 492. Ďalej len Fabricius, Hradská 2007.</ref>
:: Holíč, [[16. august]] 1942, Tento prejav bol uverejnený v dobovej tlači a nebol autorizovaný!
 
== Prisudzované výroky ==
Riadok 43:
 
* V skutočnosti nezávislosť a sloboda Slovenska sú už iba slová bez významu a dá sa z istotou tvrdiť, že Dr. Tisu ponechali vo funkcii iba pre jeho popularitu, a to je okolnosť, ktorú musí mať Nemecko na zreteli, aby nevzbudilo príliš prudké reakcii vo svojej taktike infiltrácie a pacifistického podmaňovania. Otázka je, dokedy mu jeho politické presvedčenie a najmä jeho svedomie kňaza dovolia kráčať ruka v ruke so svojimi národno-socialistickými pánmi. Robí to prirodzene nerád a iba preto, že ho k tomu nútia okolnosti, je presvedčený, alebo aspoň dúfa, že keď ostane pri moci, zachráni, čo sa zachrániť dá, a že uplatňovanie národnosocialistických metód sa neuskutoční do krajných dôsledkov.
:: [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burzio]], chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu, 5. septembra 1940.<ref>''Vatikán a Slovenská republika (1939-1945.) Dokumenty'', zostavil I. Kamenec, V. Prečan, S. Škorvánek, Slovac Academic Press, Bratislava 1992, ISBN 80-85665-00-X, str. 49. Ďalej len Kamenec 1992.</ref>
 
* Dr. Tiso sa staval pokiaľ mohol proti zavedeniu tohoto zákona, ale na nátlak zvnútra, predovšetkým zvonka bol veľmi silný a napokon bol nútený sa podvoliť. No iba s podmienkou, že bude mať právo udeľovať výnikmy, ako to skutočne stanovuje paragraf 255 nariadenia. (...) V rozhovore s Dr. Tisom mi neostávalo nič iné, ako vyjadriť poľutovanie, že iných bodoch spomínaného kódexu sa popierajú práva cirkvi a katolíkov a vysloviť vieru, že prezident vhodne využije možnosti, ktoré má, aby sa odčinili alebo zmiernili najzjavnejšie neprávosti.
:: [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burzio]], chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o zavedení rasového zákonodárstva, 5. septembra 1940.<ref>Kamenec 1992, str. 57, 61.</ref>
 
* Posledné udalosti ukazujú, že Tisa zatlačili do kúta a že skutočnými pánmi na Slovensku sú, po Nemcoch, predseda vlády Dr. Tuka a minister vnútra pán Mach. (...) Obaja bojujú proti Tisovi a vytvoriť mu neudržateľné postavenie. To vysvetluje tvrdošijnosť pri presadzovaní protižidovských perzekúcií do posledných dôsledkov. Nemci z toho ťažia: Tisu ponechávajú vo funkcii pre jeho popularitu a pre ciele zahraničnej propagandy; zároveň naplno podporujú Dr. Tuku a pána Macha, lebo vedia, že sú oduševnenými vykonávateľmi ich rozkazov.
:: [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burzio]] chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o Tisovej pozícii v čase začiatku deportáci, 31. marca 1942.<ref>Kamenec 1992, str. 57, 61.</ref>
 
* Na základe určitých signálov, ktoré som dostal, som ochotný uveriť, že Dr. Tiso sa chce vymaniť z tohoto nešťastného postavenia, hoci aj gestom, ktoré by vzbudilo rozruch, aby zachránil svoju časť, česť Hlinkovu, ako aj celého Slovenska. Ale jeho stúpenci a priatelia ho od toho odradzujú tvrdiac, že sa treba pridržiavať hesla: "Nedať sa vyprovokovať". Možno nechápu, že takým správaním nahrávajú protivníkom, ktorý bez škrupúľ uskutočnia svoje zámery a v príhodnom čase sa zbavia Tisu i jeho priateľov.
:: [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burzio]] chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o Tisovej pozícii v čase začiatku deportáci, 31. marca 1942.<ref>Kamenec 1992, str. 96.</ref>
 
 
* Telegrafovať Msgr. Burziovi - odpoveďou na jeho telegramy - informovať o krokoch, ktoré sa urobili tu a poveriť ho, aby osobne zakročil u Tisa. (Neviem, či zákroky dokážu zastaviť ... bláznov! A blázni sú dvaja: Tuka, ktorý jedná, a Tiso kňaz, ktorý necháva konať.)
::Arcibiskup [[Domenico Tardini]], [[25. marec]] 1942 v komentári k príkazu Svätej stolice intervenovať proti deportáciám, ktorý bol určený [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burziovi]], vatikánskému chargé d’affaires Svätej stolice na Slovensku.<ref>Kamenec1992Kamenec 1992, str. 91.</ref>
 
* Navrhujem zastaviť nepolitický boj proti Tisovi a jeho táboru, lebo Tisov tábor je odporcom nacizmu a odporcom zotročovania slovenského života.
Řádek 70 ⟶ 69:
::[[Adolf Hitler]], [[30. august]] 1942
 
*...krivdyKrivdy a násilie páchané za jeho prezidentovania zaťažujú jeho dušu kňaza, zneucťujú jeho vlasť, diskreditujú klérus a poškodzujú cirkev doma i v zahraničí.
::Arcibiskup [[Domenico Tardini]], [[28. október]] 1944, poznámky k návrhu na varovanie Jozefa Tisa Svätým Otcom<ref>Kamenec 1992, str. 203.</ref>
::(z posolstva pápeža Pia XII. z okt. 1944)
 
== Referencie ==