Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Oprava diakritiky |
Dopnene zdroje a opravene citaty podla nich |
||
Riadok 19:
* Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktorí nielenže uznávali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto „vina“ je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou.
:: List pápežovi [[Pius XII.|Piovi XII.]], [[8. novembra]] 1944.<ref>''Vatikán a Slovenská republika (1939-1945.) Dokumenty'', zostavil I. Kamenec, V. Prečan, S. Škorvánek, Slovac Academic Press, Bratislava 1992, ISBN 80-85665-00-X. str. 207. Ďalej len Kamenec 1992.</ref>
* Tohoto sa ja nechytám, takúto prácu ja konať nebudem!
Riadok 30:
::V pražskom parlamente, [[21. marec]] 1938
*
:: Prejav na cikevno-národných slávnostiach v Holíči, [[16. august]] 1942.<ref>''Jozef Tiso - Prejavy a články (1938-1944)'', Fabricius M., Hradská K.. Bratislava : AEPress, 2007. 696 s. ISBN 80-88880-46-7. str. 492. Ďalej len Fabricius, Hradská 2007.</ref>
== Prisudzované výroky ==
Riadok 43:
* V skutočnosti nezávislosť a sloboda Slovenska sú už iba slová bez významu a dá sa z istotou tvrdiť, že Dr. Tisu ponechali vo funkcii iba pre jeho popularitu, a to je okolnosť, ktorú musí mať Nemecko na zreteli, aby nevzbudilo príliš prudké reakcii vo svojej taktike infiltrácie a pacifistického podmaňovania. Otázka je, dokedy mu jeho politické presvedčenie a najmä jeho svedomie kňaza dovolia kráčať ruka v ruke so svojimi národno-socialistickými pánmi. Robí to prirodzene nerád a iba preto, že ho k tomu nútia okolnosti, je presvedčený, alebo aspoň dúfa, že keď ostane pri moci, zachráni, čo sa zachrániť dá, a že uplatňovanie národnosocialistických metód sa neuskutoční do krajných dôsledkov.
:: [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burzio]], chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu, 5. septembra 1940.<ref>
* Dr. Tiso sa staval pokiaľ mohol proti zavedeniu tohoto zákona, ale na nátlak zvnútra, predovšetkým zvonka bol veľmi silný a napokon bol nútený sa podvoliť. No iba s podmienkou, že bude mať právo udeľovať výnikmy, ako to skutočne stanovuje paragraf 255 nariadenia. (...) V rozhovore s Dr. Tisom mi neostávalo nič iné, ako vyjadriť poľutovanie, že iných bodoch spomínaného kódexu sa popierajú práva cirkvi a katolíkov a vysloviť vieru, že prezident vhodne využije možnosti, ktoré má, aby sa odčinili alebo zmiernili najzjavnejšie neprávosti.
:: [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burzio]], chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o zavedení rasového zákonodárstva, 5. septembra 1940.<ref>Kamenec 1992, str. 57, 61.</ref>
* Posledné udalosti ukazujú, že Tisa zatlačili do kúta a že skutočnými pánmi na Slovensku sú, po Nemcoch, predseda vlády Dr. Tuka a minister vnútra pán Mach. (...) Obaja bojujú proti Tisovi a vytvoriť mu neudržateľné postavenie. To vysvetluje tvrdošijnosť pri presadzovaní protižidovských perzekúcií do posledných dôsledkov. Nemci z toho ťažia: Tisu ponechávajú vo funkcii pre jeho popularitu a pre ciele zahraničnej propagandy; zároveň naplno podporujú Dr. Tuku a pána Macha, lebo vedia, že sú oduševnenými vykonávateľmi ich rozkazov.
:: [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burzio]] chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o Tisovej pozícii v čase začiatku deportáci, 31. marca 1942.<ref>Kamenec 1992, str. 57, 61.</ref>
* Na základe určitých signálov, ktoré som dostal, som ochotný uveriť, že Dr. Tiso sa chce vymaniť z tohoto nešťastného postavenia, hoci aj gestom, ktoré by vzbudilo rozruch, aby zachránil svoju časť, česť Hlinkovu, ako aj celého Slovenska. Ale jeho stúpenci a priatelia ho od toho odradzujú tvrdiac, že sa treba pridržiavať hesla: "Nedať sa vyprovokovať". Možno nechápu, že takým správaním nahrávajú protivníkom, ktorý bez škrupúľ uskutočnia svoje zámery a v príhodnom čase sa zbavia Tisu i jeho priateľov.
:: [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burzio]] chargé d’affaires Svätej Stolice na Slovensku, kardinálovi Maglionemu o Tisovej pozícii v čase začiatku deportáci, 31. marca 1942.<ref>Kamenec 1992, str. 96.</ref>
* Telegrafovať Msgr. Burziovi - odpoveďou na jeho telegramy - informovať o krokoch, ktoré sa urobili tu a poveriť ho, aby osobne zakročil u Tisa. (Neviem, či zákroky dokážu zastaviť ... bláznov! A blázni sú dvaja: Tuka, ktorý jedná, a Tiso kňaz, ktorý necháva konať.)
::Arcibiskup [[Domenico Tardini]], [[25. marec]] 1942 v komentári k príkazu Svätej stolice intervenovať proti deportáciám, ktorý bol určený [[Giuseppe Burzio|Giuseppe Burziovi]],
* Navrhujem zastaviť nepolitický boj proti Tisovi a jeho táboru, lebo Tisov tábor je odporcom nacizmu a odporcom zotročovania slovenského života.
Řádek 70 ⟶ 69:
::[[Adolf Hitler]], [[30. august]] 1942
*
::Arcibiskup [[Domenico Tardini]], [[28. október]] 1944, poznámky k návrhu na varovanie Jozefa Tisa Svätým Otcom<ref>Kamenec 1992, str. 203.</ref>
== Referencie ==
|