* [[Človek]] [[žitie|nežije]] iba z [[láska|lásky]], ktorú [[prijímanie|prijíma]], ale hlavne z tej ktorú [[dar]]uje. ([[Matka Tereza]])
* Duchovne [[vyspelosť|vyspelývyspelí]] [[ľud]]ia sú vďaka svojej [[disciplína|sebadisciplíne]], [[dokonalosť|dokonalosti]] a [[láska|láske]] neobyčajne [[výkon]]ní, a preto sú povolaní [[služba|slúžiť]] [[svet]]u, čo prijímajú, lebo sú [[osoba]]mi milujúcimi. [[Nutnosť|Nutne]] potom získavajú obrovskú [[moc]], i keď sú v očiach sveta často úplne [[obyčajnosť|obyčajní]], pretože svoju moc [[používanie|používajú]] nenápadne alebo dokonca skryto. Viacmenej ju používajú - a značne - ba priam údesne pri tom [[utrpenie|trpia]]. Používať moc totiž znamená [[rozhodnutie|rozhodovať]] a [[prijímanie]] rozhodnutí je pri plnom [[vedomie|vedomí]] [[zodpovednosť|zodpovednosti]] často neporovnateľne [[ťažkosť|ťažšie]], než vtedy, ak je [[obmedzenosť|obmedzené]] alebo otupelé, ako tomu pri väčšine rozhodnutí býva. ([[M. Scott Peck]])
* [[Láska]] je predovšetkým [[dávanie|dávať]], nie [[prijímanie|prijímať]]. ([[Erich Fromm]])
