Byrokracia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
u |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 7:
[[Kategória:Spoločnosť|{{PAGENAME}}]]
[[Kategória:Politika|{{PAGENAME}}]]
Byrokracia alebo fenomén? Za týmto termínom sa skrýva veľké množstvo najrozmanitejších pojmov, ktoré vyslovujú každý deň na slovo vzatí odborníci ale aj obyčajná laická verejnosť. Tento pojem je predmetom skúmania viacerých odborníkov. Paradoxom je, že pre jedných znamená byrokracia prežitok a obmedzovanie slobody, ktorý treba odstrániť.
Pre druhých je to základ racionality rozhodovaní vo fungujúcom systéme. Je možné takto odlišne chápať tento problém potreby byrokracie? Áno, určite. Je to problém, ktorý skúmajú odborníci a špecialisti z rôznych oblastí spoločenských a humanitných vied. Ich názory sa rôznia. To, čo považujem za správne ja, nemusí byť správne pre všetkých.
Byrokracia je ťažko vymedzitelný pojem. Byrokraciu predstavuje riadenie formálnych organizácií, ale predstavuje ju aj nečinná organizácia a mechanizmy, ktoré potláčajú slobody. Myslím, že v neposlednom rade majú dôležité miesto v tomto označení aj formálne organizácie. Sú to označenia pre sociálne útvary, ktoré sú vybavené formálnymi vzťahmi za účelom koordinácie ľudského snaženia pre dosiahnutie konkrétne definovaného cieľa.
Ako dosiahnuť tento cieľ? Cieľ v dnešnom svete sa snažím dosiahnuť čo najefektívnejším využívaním zdrojov alebo informácií a operovať s nimi tak, aby sa nimi zbytočne neplytvalo. V dnešnom svete veda ( technológie, nové zdroje, vedecko- technický rozvoj) strašne rýchlo napreduje a bolo by to veľmi rozumné a logické využívať dostupné zdroje racionálne. Dnes si to uvedomuje každý jedinec alebo aj tie najmenšie formálne organizácie, ktoré sú zväčša najviac prebyrokratizované. Vystupuje do popredia problém racionálneho využívania zdrojov ako najdôležitejší problém, ktorý sa musí riešiť.
Nesmieme plytvať našimi zdrojmi, nesmieme operovať s týmito zdrojmi nehospodárne a nesmieme tvoriť zbytočné náklady. Toto všetko sa týka racionality a racionálneho rozhodovania. Stretla som sa s názorom, že byrokracia je len vedľajším produktom snahy racionalizovať fungovanie veľkých komplexných organizácií. Tento názor je v súlade s mojím chápaním byrokracie. Byrokracia je potom nutné zlo, ktoré je ale prijateľnejšie ako niektoré iné spôsoby organizácie sociálnych útvarov.
Väčšina autorov v tejto oblasti zastáva názor a to, že byrokracia je akýsi bezpečnostný systém zabraňujúci zneužívanie moci získanej obsadením príslušného úradu na vlastný osobný prospech a vlastné obohatenie. Kvôli týmto prípadom existujú v týchto byrokratických organizáciách príslušné predpisy, nariadenia vnútorné inštrukcie a zákony, ktorými sa musia všetci zamestnanci týchto byrokratických organizácií riadiť a rešpektovať ich a ktoré sa vonkoncom nepodieľajú na zefektívnenie činnosti, ale naopak obmedzujú tvorivého ducha, energickosť a flexibilitu všetkých.
No treba podotknúť, že v každej demokratickej zemi využívajú tieto predpisy na zachovanie poriadku a chodu týchto organizácií. V demokracii sú si všetci rovní. Na Slovensku sa táto veta upravuje do podoby typu : Všetci sú si rovní, ale existujú aj rovnejší.
Medzi ľuďmi existujú aj neformálne vzťahy. Je vedecky dokázané, že nech sa akákoľvek byrokratická organizácia snaží presadzovať a budovať čisto formálne snahy, nikdy sa jej to nepodarí na sto percent. Dodržiavanie pravidiel, neosobný kontakt a používanie dotazníkov nikdy nevylúči možnosť chyby. Ľudskej chyby. Napriek všetkému tu existujú snahy zneužiť byrokraciu v prospech protekcionizmu, favoritizmu a rodinkárstvo. Vieme to všetci, že naša krajina nie je , čo sa týka tohoto žiadna výnimka. Najväčšia bariéra je v tom, že poprední predstavitelia štátnej moci si nevedia poradiť s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov pre špecializované posty a pod.
Byrokracia má zaručovať rovnosť práv ovládaných. Práve však tie opatrenia, ktoré majú byrokratický aparát chrániť pred zneužitím paradoxne, môžu byť monopolizované určitými vrstvami. Keď sa dnes pozriem prierezom organizácií, tak prvé, čo uvidím, že každá má svoj vlastný byrokratický aparát. Ľudia, ktorí pracujú v týchto organizáciách získavajú výhody z toho, aký post teraz zastávajú. Rešpektujú príkazy z „vrchu“ a diktujú podmienky svojim „klientom“. Na Slovensku to nie je iné. Obraz našej byrokracie je veľmi zlý.
Ak po hodinovom čakaní na chodbe bez lavičky nájdete odvahu zaklopať na dvere, odpoveďou v tom lepšom prípade, že dotyčná pracovníčka je vyťažená pitím kávy a nech Vás už radšej ani nenapadne zaklopať … Už to tak vyzerá, že tí naši byrokrati majú svoje pozície ako bohovia, ktorých nemožno vyrušiť, nie to ešte náhodou prepustiť … Nech sa snažíme akokoľvek, nie je v našich silách zmeniť to. To majú v rukách iní. Je potrebné zavedenie prísnych pravidiel, náhodné kontroly zamestnancov byrokratických inštitúcií, odbornosť a špecializáciu zamestnancov, prehľadnú hierarchiu štruktúry a kariérny postup.
Problém správneho rozhodovania dobre vykreslil Herbert A. Simon. Jenou z bariér racionálneho rozhodovania je aj to, že ľudia nehľadajú optimálne riešenie problému, väčšinou sa uspokojujú s prvým riešením, ktoré sa im javí ako uspokojivé. Súhlasím s týmto tvrdením, ale ak by boli ľudia tvrdšie postihovaní za nesprávne rozhodnutia, premysleli by si, či sa uchýlia hneď k prvému riešeniu daného problému. Existuje tiež celá rada prekážok (bariér), ktorá obmedzuje stupeň rozumnosti ľudského jednania :
Ľudia nemôžu poznať všetky možné dôsledky všetkých alternatív správania.
Ľudia majú obmedzenú predstavivosť ohľadne budúceho vývoja svojich vlastných hodnôt.Ľudia si ani nedokážu predstaviť všetky možné alternatívy svojho správania. Hlavnou funkciou organizácií je vlastne obmedzovanie rozsah rozhodovania, ktoré musia členovia organizácie činiť. Zredukuje sa tým chaos, ktorý by nastal, ak by každý jedinec musel na vlastnú zodpovednosť rozhodovať o všetkom a brať do úvahy všetky možné alternatívy. Znižovaniu záťaže členov pri tvorení rozhodnutí prospieva:
1. Deľba práce.
2. Obecné normy a predpisy.
3. Hierarchia.
4. Komunikácia.
Negatíva rozhodovania v byrokratických organizáciách sú sťa hviezdy na jasnej oblohe. Sú viditeľné a žiaria… Jednou z nich je flexibilita členov organizácii. Úradníci sú flexibilný len v rámci situácií, ktoré poznajú. Hovoríme tomu ritualizmus. Tento ritualizmus vidíme často aj u nás. Pracujú len v rámci určitých vymedzených podmienkach.
Ak sa tieto podmienky zmenia, úradníci sú odkázaní sami na seba, na to nemajú žiadnu príručku. Nastáva chaos. Úradník je potom neschopný riešiť problémy v nových, daných situáciách a vznikajú samé negatíva typu konfliktu s verejnosťou a strnulosť úradníka. Tieto negatíva potom vedú k záveru, že celý systém je neefektívny a samoúčelný. Veď predsa systém tu musí byť pre mňa a nie ja pre systém!
| |||