Boris Leonidovič Pasternak: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 27:
* [Koniec, koniec! Koniec filozofie, totiž každého pomyslenia na ňu. (Sprievodný list)]
* [
* [V živom človeku mohol nenávidieť iba svojho protivníka, totiž vyzývavé, ľahké víťazstvo nad životom, pri ktorom sa obchádza všetko, čo je v živote najťažšie a najvzácnejšie. A ľudí, čo by stelesňovali takúto možnosť, nie je zase toľko. (Román, 1929)]
Riadok 60:
* [Za bránou život šiel svojou cestou, neúčastný, ako ho neprávom nazývajú. (Sprievodný list)]
* [Usiloval som sa vyhýbať romantickému predstieraniu umelej interesantnosti. Netúžil som burácať svoje básne z pódia, aby pri nich duševní pracovníci pobúrení vyskakovali: "Ten úpadok! To barbarstvo!" Nedychtil som, aby od ich distingvovanej elegancie dochli muchy... Nehnal som sa za sugestívnym rytmom, tanečným či piesňovým... Nič som neodzrkadľoval, nezobrazoval, neodrážal a neporážal. (Môj život)]
* [Kniha nie je nič viac, ako trojrozmerný kus rozhorúčeného svedomia. Bez nej by duchovný rod nemal pokračovanie, vyhynul by. Nemali ju opice. (Niekoľko tvrdení)]
* [Nevedieť nájsť a povedať pravdu je taký nedostatok, ktorý nemôže zakryť ani najväčšia schopnosť hlásať nepravdu. (Niekoľko tvrdení)]
* [Estetika nejestvuje. Portrétista, krajinár, žánrista alebo maliar zátiší? Symbolista, akméista, futurista? Aký odporný žargón! Z toho je jasné, že je to veda, ktorá klasifikuje nafúknuté balóny podľa toho, kde a ako majú umiestnené otvory, ktoré im nedovoľujú lietať. (Niekoľko tvrdení)]
* [Šialenstvo je dôverovať zdravému rozumu. Šialenstvo je aj pochybovať o ňom. Šialenstvo je žiť pre budúcnosť. Šialenstvo je aj nevidieť budúcnosť. Ale zdvihnúť občas zrak a s pocitom prudkého stúpajúceho tlaku počúvať, ako pri každom pulze, pripomínajúcom mihot bleskov na zaprášených stropoch a štukatúrach začína vo vedomí zoširoka mávať krídlami a hučať pozemsky neskutočná, ďaleká a večne jarná búrka znázornená na nástennej maľbe, to je už číre, v každom prípade dokonale číre šialenstvo. A prirodzene, že sa usilujeme o čírosť. Tým sa približujeme na dosah k čírej podstate poézie. Je znepokojujúca ako zlovestné otáčky desiatky mlynov na okraji holého poľa v bezútešnom hladnom roku. (Niekoľko tvrdení, 1922)]
* [...štedro sa rozdávajúce, číre nadanie vždy prenasleduje čosi úbohé a priemerné, čo sa zožiera od závisti. Všetko, čo šťastný súper dosiahne, vyhlasuje za čudáctvo a nezmysel. (Cesta k armáde, 1943)]
== Prisudzované výroky ==
| |||