Friedrich Nietzsche: Rozdiel medzi revíziami

* [[História]] je zbierka mravoučných báchoriek alebo zmes rozprávaní a slávnostných žvástov.

* [[Kristus]] bol anarchista, ktorý mal [[úspech]]. To je [[všetko]].

* [[Manželstvo]] je [[obdobie]] [[človek|ľudskej]] existencie, keď je [[žena]] [[šťastie|šťastná]] a [[muž]] ženatý.

* [[Morálka]] je stádny [[inštinkt]] u jednotlivca.

* Ešte [[nikdy]] neexistoval [[človek]], ku ktorému by sa menej hodilo [[slovo]] skľúčený.

* Ideš k ženám? Nezabudni na [[bič]]!

* [[Smelosť]], ktorá [[útok|útočí]], ubíja ešte aj [[smrť]], keď vraví: „Bol toto [[život]]? Dobre! Ešte raz!“.

* Veľkí ľudia sú jedinou apológiou ľudskej [[spoločnosť|spoločnosti]] a jej [[dejiny|dejín]].

* [[Svet]] vzniká a zaniká, ale nikdy nezačal vznikať a neprestane zanikať.

* Je to aj naše [[dielo]]!... Buďme naň hrdí.

* Divoch je vyliečením človeka z [[kultúra|kultúry]].

* [[Prekážka]] je stimulom vôli k moci[[moc]]i.

* Veľké [[víťazstvo]] je takisto veľkým nebezpečenstvom[[nebezpečenstvo]]m.

* [[Poznanie]] by nás lákalo oveľa menej, keby na [[cesta|ceste]] k nemu nebolo treba prekonávať toľko hanby.

* „To som spravil ja“ – hovorí moja [[pamäť]], „To som nemohol urobiť ja“ – hovorí moja [[hrdosť]] a zostáva neoblomná. NakoniecNa[[koniec]] – pamäť ustúpi.

* [[zlo|Zle]] pozoroval život ten, kto nevidel [[ruka|ruku]], ktorá chráni tak, že zabíja.

* Kto dosiahne svoj [[sen|ideál]], ten ho práve tým [[krok|prekročí]].

* Geniálny človek sa nedá zniesť, pokiaľ nemá ku genialite ešte aspoň dvoje: [[vďačnosť]] a [[čistota|čistotnosť]].

* [[Duša]], ktorá vie, že je [[milovať|milovaná]], avšak sama nemiluje, prezrádza svoju usadeninu. Čo je v nej najhlbšie, vyplaví sa na [[povrch]].

* [[strach|Strašidelné]] [[zážitok|zážitky]] vnucujú [[otázka|otázku]], či ten, kto ich prežíva, nieje niečím strašidelný.

* Kto pre svoju dobrú [[povesť]] ešte nikdy neobetoval seba?

* Ako? Veľký muž? Ja vidím iba [[herec|herca]] svojho vlastného ideálu.

* Keď podrobíme svoje [[vedomie]] drezúre, pobozkápo[[bozk]]á nás vždy, keď nás bude hrýzť.

* [[hovoriť|Hovorí]] [[sklamanie|sklamaný]]: „Čakal„[[čakať|Čakal]] som ohlas a počul som len [[chvála|chválu]].“

* Keď zamilovaný odhalí, že jeho [[láska]] je opätovaná, mal by vlastne nad svojou milovanou bytosťou[[bytosť]]ou vytriezvieť. „Ako? Ona je taká [[skromnosť|skromná]], že miluje dokonca teba? Alebo taká [[hlúposť|hlúpa]]? Alebo? – Alebo?

* Nie [[láska]] k [[človek|ľuďom]] ale bezmocnosť ich lásky k ľuďom bráni dnes kresťanom[[kresťan]]om nás – upaľovať.

* Cez [[hudba|hudbu]] majú vášne rozkoš zo seba samých.

* Akonáhle sa [[človek]] rozhodne uzavrieť aj tomu najlepšiemu protiargumentuproti argumentu, je to [[znamenie]] [[sila|silného]] charakteru[[charakter]]u. Teda [[príležitosť|príležitostnou]] [[vôľa|vôľou]] k [[hlúposť|hlúpostiam]].

* Advokáti[[Advokát]]i zločincov sú zriedka natoľko [[umelec|umelci]], aby [[krása|krásnu]] hrozivosť činu[[čin]]u obrátili v [[prospech]] jeho pôvodcu[[pôvod]]cu.

* Veľké epochy nášho života[[život]]a ležia tam, kde získame [[odvaha|odvahu]] prekrstiť svoje [[zlo]] na to najlepšie, čo máme.

* Je veľmi decentné, že [[Boh]] sa učil grécky, keď sa chcel stať spisovateľom[[spisovateľ]]om. A tiež, že sa to [[učiť sa|nenaučil]] lepšie.

* [[Národ]] je okľukou [[príroda|prírody]], ako sa dostať k šiestim - siedmim veľkým mužom[[muž]]om.

* [[Diabol]] má tú najširšiu vyhliadku na Boha[[Boh]]a. A preto sa od neho drží tak ďaleko. Diabol, ako najstarší [[priateľ]] [[poznanie|poznania]].