Carlo Carretto: Rozdiel medzi revíziami

* [[Boh]], ktorý [[milovanie|miluje]] svoje [[dieťa]], keď [[vidieť|vidí]], že niekto alebo niečo ho zasiahlo, má toľko [[fantázia|fantázie]], že vie pretvoriť [[zlo]] na [[dobro]], [[nečinnosť]] na [[kontemplácia|kontempláciu]], [[bolesť|bolestný]] výkrik na [[modlitba|modlitbu]], bolesť na úkon [[láska|lásky]].

* Svojím sebectvom[[sebectvo]]m sme [[zničenie|zničili]] toľké [[stvorenie|stvorenia]]. A svojou [[pýcha|pýchou]] sme spôsobili okolo seba žiaľ. Je prirodzené, že Bohu[[Boh]]u, ktorý je pamäťou[[pamäť]]ou sveta[[svet]]a a [[písanie|píše]] do [[kniha|knihy]], ustarostený naším útekom[[útek]]om k ničote[[nič]]ote, príde na [[myseľ]] zatarasiť nám [[cesta|cestu]]. A je isté, že na to, aby nám zatarasil cestu, nestačia [[slovo|slová]]. Tak veľa ich povedal, ale my sme nepočúvali! Účinný [[spôsob]], ako nás [[zastavenie|zastaviť]], je [[bolesť]] a on vie, ako ňou narábať.