Múdrosť: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ham (diskusia | príspevky)
d →‎M: c
- zbytočné delenie; jeden zoznam namiesto niekoľkých nespojených
Riadok 3:
----
 
{{Abc}}
== A ==
* Aj pod otrhaným [[klobúk]]om často [[Múdrosť|múdra]] [[hlava]] býva. ([[Slovenské príslovia]])
 
* Ak chceš byť [[múdrosť|múdrym]], [[učenie|nauč]] sa [[rozumnosť|rozumne]] [[spytovanie|spytovať]], [[pozornosť|pozorne]] [[počúvanie|počúvať]], [[pokoj]]ne [[odpoveď|odpovedať]], a keď nemáš čo [[povedať]], prestaň [[hovoriť]]. ([[Johann Kaspar Lavater]])
* Ak sa [[sklamanie|sklameme]] v [[láska|láske]], [[múdrosť|nezmúdrieme]], len sa staneme [[opatrnosť|opatrnými]]. ([[Juan Ruiz de Alarcón]])
 
== B ==
* [[Bolesť]] je [[otec|otcom]] a [[láska]] [[matka|matkou]] [[múdrosť|múdrosti]]. ([[Ludwig Börne]])
* [[Boh|Bože]], daj mi [[pokoj]]nú [[myseľ]], aby som [[prijatie|prijal]] [[vec]]i, ktoré [[zmena|zmeniť]] [[nemožnosť|nemôžem]]. Daj mi [[sila|silu]], aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi [[múdrosť]], aby som [[rozlišovanie|rozlíšil]] [[jeden|jedno]] od [[dva|druhého]]. ([[Reinhold Niebuhr]])
 
== C ==
* [[Cynik|Cynická]] [[ľud|ľudová]] [[múdrosť]] [[tvrdenie|tvrdí]], že [[láska]] je [[slepota|slepá]]. V [[skutočnosť|skutočnosti]] sú slepí tí, ktorí [[milovanie|nemilujú]], a teda [[nevedomosť|nevedia]], aký [[krása|pekný]] a láskyhodný je [[svet]]. ([[Aldous Huxley]])
 
== Č ==
* [[Česť|Čestní]] [[muž]]i sa [[manželstvo|ženia]] [[rýchlo]], [[Múdrosť|múdri]] nikdy. ([[Miguel de Cervantes]])
 
* Či sa pokladám za [[múdry|múdreho]]? Nie! To len medzi [[hlupák]]mi som [[schopnosť|schopný]] [[múdrosť|múdrej]] a [[vyčerpanosť|vyčerpávajúcej]] [[odpoveď|odpovede]]! ([[Konfucius]])
 
* Čím je [[človek]] [[Múdrosť|rozumnejší]] a lepší, tým viac [[Dobro|dobrého]] zbadá v ľuďoch. ([[Blaise Pascal]])
 
* [[Človek]] má [[tri]] [[cesta|cesty]] ako [[múdrosť|múdro]] konať. Najskôr [[myslieť|premýšľaním]]: To je tá [[ušľachtilosť|nejušlachtilejšia]]. Druhá [[kópia|napodobovaním]]: To je tá najľahšia. Tretia [[skúsenosť]]ou: To je tá [[tvrdosť|najtvrdšia]]. ([[Konfucius]])
 
* [[Človek]] nie je v [[staroba|starobe]] [[múdrosť|múdrejší]], len [[opatrnosť|opatrnejší]]. ([[Ernest Hemingway]])
* [[Človek]] nikdy nie je dosť [[múdrosť|múdry]]. ([[Slovenské príslovia]])
 
== D ==
* Dobré [[Kniha|knihy]], ak sú skutočne dobre a múdro [[písanie|napísané]], sú cibrením [[duch]]a, [[pilník]]om súdnosti, [[masť]]ou na [[oko|oči]], [[lievik]]om [[múdrosť|múdrosti]], [[zrkadlo]]m cudzích [[myšlienka|myšlienok]] a [[čin]]ov, našich vlastných potom vodidlom. ([[Jan Amos Komenský]])
 
* [[dôkladnosť|Dôkladne]] sa [[múdrosť|umúdrim]], ale [[vedieť]] v tom [[chodenie|chodiť]] už nebudem. ([[Paul Cézanne]])
 
== F ==
* [[Filozofia]] je láskyplné [[zaobchádzanie]] s [[múdrosť]]ou. ([[Dante Alighieri]])
 
== I ==
* [[Isaac Newton]], prepáč mi, neprišiel som aby som ťa zhodil z [[piedestál|piedestálu]] najvyššej [[múdrosť|múdrosti]], to predsa nemôže nikto; prišiel som, aby som ťa ešte viac [[oslavovanie|oslávil]]. Ty si našiel jedinú existujúcu [[cesta|cestu]], ktorá bola v tvojom [[čas|čase]] možný, a ktorú okrem teba nikto nevidel. Pojmy, ktoré si vytvoril sú ešte aj teraz v našom čase platné a unikátne, aj keď vieme, že ich možno doplniť, rozšíriť, pretože máme k dispozícii také nástroje [[myslenie|myslenia]], ktoré tvoja [[doba]] ešte nemohla poznať. ([[Albert Einstein]])
 
== J ==
* Je [[múdrosť|múdre]] [[učenie|učiť]] sa aj od [[nepriateľ]]ov. ([[Publius Ovidius Naso]])
 
* Je nemožné [[ľúbiť]] a byť [[múdrosť|múdry]]. ([[Francis Bacon]])
* Je [[nerozumnosť|nerozumné]] chcieť sa [[páčiť sa|páčiť]] iným, [[múdrosť|múdrejšie]] je, keď sa iní páčia nám. ([[Demokritos]])
 
== K ==
* [[Kameň]] [[Múdrosť|múdrosti]] [[Ležať|leží]] v [[Orol|orlom]] [[Hniezdo|hniezde]]. ([[Indické príslovia]])
* Každá [[generácia]] si [[myslenie|myslí]], že je [[inteligencia|inteligentnejšia]] než tá predošlá, a [[múdrosť|múdrejšia]] ako tá nasledujúca. ([[George Orwell]])
 
* Keď sa to už [[Stať sa|stalo]], i [[blázon]] [[Múdrosť|zmúdrie]]. ([[Homér]])
* [[Klebeta|Klebety]] [[Múdrosť|múdrych]] neotrasú. ([[Čínske príslovia]])
* Kto [[hľadanie|hľadá]] [[múdrosť|múdreho]], [[musieť|musí]] najprv sám byť [[múdry]]. ([[Empedokles]])
* Kým [[múdrosť|múdry]] mudroval, [[hlúposť|sprostý]] vykonal. ([[Slovenské príslovia]])
 
== L ==
* [[Láska]] je pre [[žena|ženu]] jediná dostupná [[múdrosť]] tohto [[svet]]a. ([[Berthold Auerbach]])
* [[Láska]] je [[súrodenec|súrodencom]] [[smrť|smrti]] a [[dva|obe]] potom [[dieťa|deti]] [[múdrosť|múdrosti]] [[život]]a. ([[Konstantin Balmont]])
* [[Láskavosť]] je [[dôležitosť|dôležitejšia]] než [[múdrosť]]; a [[spoznanie]] tejto [[pravda|pravdy]] je [[začiatok|začiatkom]] múdrosti.([[Theodore Isaac Rubin]])
 
* Len málokedy sa [[spájanie|spája]] [[krása]] s [[múdrosť]]ou. ([[Petronius]])
* Lepšie je [[Múdrosť|múdre]] [[pokarhanie]] ako [[Hlúposť|hlúpa]] [[pochvala]]. ([[Orientálne príslovia]])
* Lepšie [[jeden]] [[múdrosť|múdry]], ako [[tisíc]] [[blázon|bláznov]]. ([[Slovenské príslovia]])
 
== M ==
* [[Milovanie|Milovať]] je [[Múdrosť|múdra]] [[činnosť]], ale [[zaľúbenie|zamilovať sa]] je [[hlúposť|hlúpy]] [[stav]]. ([[Alexandre Dumas starší]])
* [[milovať|Milujem]] [[citát]]y, pretože mi spôsobuje [[radosť]] spoznávať [[myšlienka|myšlienky]], ktoré [[človek]] môže mať, [[nádhera|nádherne]] vyjadrené niekým, kto je považovaný za [[múdrosť|múdrejšieho]] ako ostatní. ([[Marlene Dietrich]])
* [[Ticho|Mlčanie]] je deväť desatín [[Múdrosť|múdrosti]]. ([[Honoré de Balzac]])
* [[Ticho|Mlčanie]] je také nabité potencionálnou [[múdrosť]]ou a [[duch]]om, ako neopracovaný kus [[mramor]]u ťarchavý veľkou [[Socha|sochou]]. ([[Aldous Huxley]])
 
* [[múdrosť|Múdra]] [[hlava]] a [[šikovnosť|šikovné]] [[ruka|ruky]] môžu ovplyvniť všetko okrem [[populácia|populácie]]. ([[Zdeňka Ortová]])
* [[Múdrosť|Múdra]] [[rada]] pre múdrych a pre [[Blázon|bláznov]] [[palica]]. ([[Slovenské príslovia]])
Řádek 89 ⟶ 57:
* [[Múdrosť]] sa [[podoba|podobá]] [[potešenie|potešeniu]] z [[kúpanie|kúpania]], [[ľudskosť]] sa podobá potešeniu z [[putovanie|putovania]]. Múdrosť [[čistota|očisťuje]], ľudskosť [[posilňovanie|posilňuje]]. Múdrosť [[plodenie|plodí]] [[radosť]], ľudskosť [[vek|dlhovekosť]]. ([[Konfucius]])
* [[Múdrosť]] [[život]]a spočíva v odstraňovaní nepodstatností. ([[Lin Yutang]])
 
* [[Múdrosť|Múdre]] je [[milovanie|milovať]] [[anjel]]ov, ale vychádzať i s [[čert]]ami. ([[Miguel Ángel Asturias]])
 
* [[Múdrosť|Múdry]] [[človek]] môže [[milovať]] i tých, ktorých nechce už do konca [[život]]a [[vidieť]]. ([[Chalíl Džibrán]])
* [[Múdrosť|Múdry]] je ten, kto [[poznanie|pozná]] [[potreba|potrebné]] [[vec]]i, nie veľa vecí. ([[Aischylos]])
* [[Múdrosť|Múdry]] sa [[Mýliť sa|mýli]] [[Deň|den]]ne [[sedem]]krát. ([[Talianske príslovia]])
* [[múdrosť|Múdry]] sa nik [[narodenie|nenarodil]]. ([[Nezistené príslovia]])
 
== N ==
* Na [[Múdrosť|múdrych]] [[Ľudia|ľuďoch]] stojí [[svet]] a na [[Blázon|bláznoch]] [[tma]]. ([[Slovenské príslovia]])
* [[Smutný|Najsmutnejší]] [[aspekt]] [[dnes|dnešného]] [[život]]a je, že [[veda]] [[Získanie|získava]] [[Poznanie|poznatky]] oveľa [[rýchlosť|rýchlejšie]], ako [[spoločnosť]] [[nadobudnutie|nadobúda]] [[múdrosť]]. ([[Isaac Asimov]])
 
* [[Nedôvera]] je [[múdrosť]] [[hlupák|hlupákov]]. ([[George Bernard Shaw]])
* Nechcem tvrdiť, že z [[hlupák]]a je možné urobiť [[múdrosť|múdreho]] [[človek]]a - to by bolo [[rovnakosť|rovnaké]] ako chcieť dať [[sluch]] človeku, ktorý sa [[narodenie|narodil]] bez sluchového [[nerv]]u. ([[Ivan Michajlovič Sečenov]])
Řádek 107 ⟶ 70:
* [[nemožnosť|Nemožno]] [[žitie|žiť]] [[príjemnosť|príjemne]], ak sa nežije [[múdrosť|múdro]], [[čestnosť|čestne]] a [[spravodlivosť|spravodlivo]]. ([[Epikuros]])
* [[Nerozumnosť|Nerozumní]] sa [[Tešiť sa|tešia]] zo [[zisk]]ov [[Náhoda|náhody]], [[Skúsenosť|skúsení]] len zo ziskov [[Múdrosť|múdrosti]]. ([[Demokritos]])
 
* Niektorí [[ľudia]] si [[myslenie|myslia]], že [[múdrosť|múdre]] je len to, čo robíme s [[vážnosť|vážnou]] [[tvár]]ou. ([[Georg Christoph Lichtenberg]])
* Nik nemôže byť taký [[múdrosť|múdry]], aby nemohol [[prijatie|prijímať]]. ([[Ján Smrek]])
 
== P ==
* [[Poznanie|Poznať]] druhých je [[múdrosť]]. Poznať seba je najväčšia múdrosť. ([[Lao-c']])
* Pravá [[múdrosť]] je v [[šťastie|šťastí]] [[okrasa|okrasou]], v nešťastí [[opora|oporou]]. ([[Aristoteles]])
Řádek 118 ⟶ 78:
* [[Priateľstvo]] musí [[Spojenie|spájať]] [[múdrosť]], inak to [[Rozbiť|rozbije]] [[pošetilosť]]. ([[William Shakespeare]])
* [[jeden|Prvý]] [[vzdych]] [[láska|lásky]] je posledným povzdychom [[múdrosť|múdrosti]] a [[rozvaha|rozvahy]]. ([[Bertolt Brecht]])
 
== R ==
* [[Ráno]] [[Múdrosť|múdrejšie]] [[večer]]a. ([[Slovenské príslovia]]) ([[České príslovia]])
* [[Rozum]] je ako [[kvet]]: [[Múdrosť|múdrym]] [[Kvitnúť|prekvitá]], [[Hlúposť|hlúpym]] vädne. ([[Židovské príslovia]])
* [[Rozumnosť|Rozumný]] [[človek]] [[Hľadanie|hľadá]] [[múdrosť]]. [[Blázon]] si [[Myslenie|myslí]], že ju [[Nájdenie|našiel]]. ([[Perzské príslovia]])
* [[Rozvážnosť|Rozvážne]] a [[opatrnosť|opatrné]] [[Ticho|mlčanie]] je [[Chrám|svätyňou]] [[Múdrosť|múdrosti]]. ([[Baltasar Gracián]])
 
== S ==
* S rastom [[Múdrosť|múdrosti]] ubúdajú [[Slovo|slová]]. ([[Arabské príslovia|Arabské príslovie]])
 
* [[Skazenosť]] [[ľud]]u a [[úradník]]ov zachváti nakoniec aj [[vláda|vládu]] akúkoľvek [[múdrosť|múdru]]. ([[Jean-Jacques Rousseau]])
* Skoro [[spánok|spať]], zavčasu vstať, toť [[cesta]] k [[zdravie|zdraviu]], [[múdrosť|múdrosti]] a [[šťastie|šťastiu]]. ([[Benjamin Franklin]])
* [[Skutočnosť|Skutočná]] [[múdrosť]] je [[poznanie]] vlastnej [[nevedomosť|nevedomosti]]. ([[Sokrates]])
 
* [[Staroba|Starí]] sme - ale sme [[Múdrosť|múdri]]? ([[Johann Wolfgang von Goethe]])
* [[Statočnosť]] [[príkaz|prikazuje]] nikdy nerušiť dané [[slovo]]. Ale [[múdrosť]] prikazuje nikdy také to slovo [[dávanie|nedávať]]. ([[Tristan Bernard]])
 
* Sú [[tri]] [[cesta|cesty]] k [[získanie|získaniu]] [[múdrosť|múdrosti]]. [[Jedna|Prvá]] je cesta [[skúsenosť|skúseností]], ta je [[ťažkosť|najťažšia]]. [[dva|Druhá]] cesta je [[napodobenina|napodobňovanie]]. To je cesta [[ľahkosť|najľahšia]]. Tretia cesta je cestou [[myslenie|premýšľania]]. Tá je [[ušľachtilosť|najušľachtilejšia]]. ([[Konfucius]])
 
== T ==
* Toto je naozaj [[múdrosť]]: je to [[hľadanie]] čohosi pre seba s [[bolesť]]ou, s [[radosť]]ou, s [[jas]]om, i s [[námaha|námahou]] a so všetkými tými tikajúcimi [[okamih]]mi našich [[život]]ov, kým to nie je celkom naše, zakorenené v [[štruktúra]]ch našich životov. ([[Thomas Wolfe]])
 
== U ==
* [[Umenie]] [[vládnuť]] sa nezakladá na [[Sila|sile]], či [[Opatrnosť|opatrnosti]], ale na [[Múdrosť|múdrosti]]. ([[Jan Amos Komenský]])
 
== V ==
* V [[nešťastie|nešťastí]] sa ukáže [[múdrosť]], v [[šťastie|šťastí]] [[pokora]], v [[bieda|biede]] [[trpezlivosť]] a vo [[smrť|smrti]] [[bohatstvo]]. ([[Friedrich von Schiller]])
 
* [[Vajce]] chce byť [[múdrosť|múdrejšie]] od [[sliepka|sliepky]]. ([[Nezistené príslovia]])
 
* [[Vtip]] je [[známka|známkou]] [[múdrosť|múdrosti]]. Avšak vtip a [[bystrosť]] sa nezvykli [[usídlenie|usídliť]] v [[trpaslík|trpaslíčej]] [[duša|duši]]. ([[Miguel de Cervantes]])
 
* Výsledky vlastného premýšľania sú hodnotnejšie ako všetka získaná cudzia [[múdrosť]]. ([[Karl Friedrich Gauss]])
 
== Z ==
* Z [[Hviezda|hviezd]] (pochádza) [[múdrosť]]. - ''Ex Astris, Scientia.'' ([[Latinské výroky]])
 
* [[Začiatok]] [[múdrosť|múdrosti]] je [[Zbaviť sa|zbaviť]] sa [[pochabosť|pochabosti]]. ([[Horatius]])
 
* Zo [[všetko|všetkého]] najmúdrejšie je nechcieť byť príliš [[múdrosť|múdry]]. ([[Viktor Frankl]])
 
== Ž ==
* Životná [[múdrosť]] je dopúšťať sa v každom období [[život]]a len tých [[omyl]]ov, ktoré sú v súlade s [[vek]]om. ([[Pablo Picasso]])